Dilemy všedných dní

Mám dnes akýsi „super“ deň. Nejaká som unavená, zamyslená. Myšlienkami som ešte u očnej, kde som sa doobeda bola ukázať a vypočula som si to, čo som tušila, že asi počuť budem. Stav mojich očí je dôsledok Sjögrena, s tým sa veľa urobiť nedá. Aspoň, že pani doktorka zamietla operáciu, rezať sa zatiaľ nebude.

To mi odľahlo, rezania som si v minulosti už užila dosť. Chcelo by to skôr nejako podporiť imunitu, aby sa zápal v oku preliečil. Ale pri imunosupresívnej liečbe (liečbe potláčajúcej imunitný systém) to asi pôjde ťažko. Na jednej strane mi táto liečba pomáha tlmiť aktivitu uja Sjögrena (ktorý funguje na báze príliš aktívnej imunity) a na druhej strane znižuje odolnosť voči infekciám. No, ťažko si vybrať.

Popri tom jedným očkom kukám na okenný parapet, kde mi stojí krabička s liekom, ktorý mi reumatológ predpísal minulý týždeň. Mala by som ním doplniť chýbajúce minerály, o ktoré ma oberajú spomínané imunosupresíva. Ale keď si pomyslím, ako moje telo (predovšetkým trávenie) zvykne reagovať na každý nový liek, tak som ešte nemala odvahu tú krabičku otvoriť. Lenže, liek stojaci na okennom parapete, môjmu telu asi veľmi prospešný nebude. Nehovoriac o tom, ako ťažko sa bude vysvetľovať pri ďalšej kontrole u reumatológa, prečo sa mi asi tak nezlepšujú výsledky z krvi…

Popri týchto myšlienkach chystám cesto na môj špeciálny chlieb. Kukám do misy, že všetko sypké tam už mám. Priliala som teda olej a vodu, zamiesila, vyklopila na plech a idem to trochu urovnať. V tom som si všimla, že cesto je akési tuhšie, nie celkom také, ako by malo byť. Chvíľu premýšľam a zrazu mi padne zrak na dva prášky do pečiva: odložené bokom, neotvorené, nepoužité. Och. Síce som si ich nachystala, ale zabudla som ich do cesta vysypať. Super. Celé cesto skončilo v smetnom koši a mohla som začať odznova. Človek by sa na tom aj zasmial, keby kilo múky nestálo 5 eur a keby som ja – exot – mala aspoň klasickú celiakiu. Pri nej by som mala aspoň nejaký príspevok od poisťovne na kúpu týchto špeciálnych potravín. Lenže ja musím mať samé špecialitky, ako napríklad neceliakálna gluténová senzitivita. Výsledok je síce rovnaký ako pri celiakii, treba dodržiavať bezlepkovú diétu, akurát s jedným detailom – poisťovňa mi neprispeje ani cent. Nemám nárok na predpis potravín na recept. Ach jo, ešte že po hmlistom jesennom ráne sa ukázal krásny slnečný deň. To človeku hneď poopraví náladu. 🙂

joni
(foto: joni)

—————
« Život exota (26) / Život exota (24) »

Téma: Život exota