Reumatologička MUDr. Michaele Záriková, PhD. sa vo svojej praxi stará o pacientov, pre ktorých je pandémia koronavírusu náročnou imunitnou výzvou.
Pandémia ťažko dolieha zvlášť na ľudí, ktorí už aj tak bojujú s nejakým chronickým ochorením. Jedným z dôvodov je, že majú obavu navštíviť svojho lekára priamo v ambulancii a telemedicína v praxi nie je jednoduchá… Aké sú Vaše skúsenosti v tomto smere?
Správanie pacientov počas pandémie v súvislosti s manažmentom chronického ochorenia, akým je aj Bechterevova choroba, bolo rôzne. Paradoxne, hlavne mladšie ročníky uprednostnili dištančné vyšetrenie, čo zahŕňalo e-mail, telefonický rozhovor, resp. videokontakt, predpis e-receptu. Starším pacientom často chýba potrebná elektronická zručnosť a kontakt bol zväčša obmedzený na klasický telefonát alebo sa mnohokrát dožadovali aj osobnej návštevy. Práve v týchto prípadoch sme sa snažili zistiť, nakoľko je návšteva nevyhnutná, vysvetliť pacientom pomer benefitu osobného kontaktu a možného rizika nákazy koronavírusom pri cestovaní či expozícii v zdravotníckom zariadení. V akútnych prípadoch však bola návšteva nevyhnutná. Nevyhnutnosťou bolo väčšinou aj laboratórne vyšetrenie krvi a moču, na základe ktorého monitorujeme aktivitu ochorenia, hodnotíme efekt a bezpečnosť liečby. Tu sme sa snažili zracionalizovať frekvenciu aj miesto realizácie výkonu. Napríklad ak bol pacient nútený cestovať, uprednostnili sme realizáciu krvného odberu v mieste bydliska cestou praktického lekára. Vo väčšine prípadov, pokiaľ nešlo o novodiagnostikované ochorenie, však boli pacienti dostatočne kompenzovaní, čo nám umožnilo vyšetrenie „na diaľku“, resp. presunutie návštevy na termín, keď predpokladáme zlepšenie epidemickej situácie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že mnohí pacienti časom veľmi docenili možnosť virtuálneho kontaktu, podstatne to zvyšovalo ich bezpečnosť, mnohokrát im to aj ušetrilo dlhú cestu a čas. Samozrejme, nič plnohodnotne nenahradí fyzikálne vyšetrenie pacienta, čo je možné iba v rámci osobnej návštevy, tiež v prípade potreby doplniť zobrazovacie metódy (RTG, MRI, USG), ktoré nie je možné absolvovať inak ako osobne. V aktuálnej situácii však individuálne zvažujeme pomer benefitu a rizika.
Niektorí odborníci upozorňujú na to, že z obavy o svoje zdravie si niektorí ľudia sami „ordinujú“ rôzne výživové doplnky alebo dokonca si sami upravujú dávkovanie liekov, ktoré im predpísal lekár. V čom vidíte najväčšie úskalia takejto domácej „liečby“?
Nekontrolované užívanie liekov, aj tých, ktoré má pacient predpísané, je spojené s mnohými rizikami. Z predpísaných liekov ide najčastejšie o lieky na tlmenie bolesti, tzv. nesteroidové antiflogistiká. Pri nadmernom užívaní, resp. dlhšie laboratórne nemonitorovanej bezpečnosti užívania týchto liekov aj pri odporúčaných dávkach, sa najčastejšie stretávame s liekmi indukovaným poškodením pečene, či krvotvorby. Ďalšou skupinou sú pacienti „experti“, ktorí chronicky užívajú kortikoidy a poznajú ich bezprostredný razantný efekt, pre ktorý si v prípade zhoršenia stavu sami navýšia dávky. Nekontrolované užívanie, neodborné vysadzovanie, užívanie vysokých dávok na vlastnú päsť máva závažné dôsledky. Stretli sme sa aj s tým, že si niektorí pacienti preventívne v obave pred ochorením na infekciu COVID-19 bez predošlej konzultácie vysadili chronickú liečbu, aj biologickú liečbu, ktorú užíva veľká časť pacientov s Bechterevovou chorobou. Po vysadení sa zvyšuje pravdepodobnosť vzplanutia základného ochorenia, čo v prípade, že pacient ochorie aj na COVID-19, môže poriadne skomplikovať celý ďalší priebeh. Iná situácia nastane, ak je pacient pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19, alebo sa u neho aj rozvinú klinické prejavy tohto ochorenia. Vtedy je prerušenie liečby odôvodnené, ale vždy je nevyhnutné individuálne konzultovať ďalší postup s ošetrujúcim reumatológom. Základom užívania každej liečby je pravidelné laboratórne monitorovanie efektu a bezpečnosti v odporúčaných časových intervaloch. Akékoľvek zmeny v užívaní predpísanej liečby, tiež kombinované užívanie voľnopredajných výživových doplnkov s chronickou liečbou by mal pacient konzultovať s lekárom. Aktuálna situácia mierne nahráva samoliečiteľom, argumentom býva absencia návštevy u lekára, ale rýchla konzultácia by mala byť vždy možná aj telefonicky či e-mailom.
Ľudia s reumatickými, zápalovými či autoimunitnými ochoreniami, medzi ktoré sa radí aj Bechterevova choroba, patria k ohrozenejším skupinám, čo sa týka rizika infekcie koronavírusom. Prečo?
Pacienti so zápalovými reumatickými ochoreniami majú zvýšené riziko infekcií. Niekedy je príčinou samotný imunosupresívny mechanizmus ochorenia v prípade autoimunitných ochorení, niekedy k zvýšeniu rizika prispievajú mnohé ďalšie faktory ako imunosupresívna a imunomodulačná liečba, ktorá potlačuje imunitnú odpoveď. Významným rizikovým faktorom je aj možné sprievodné chronické poškodenie orgánov v rámci ankylozujúcej spondylitídy, ako aj v rámci iných chronických zápalových ochorení. To všetko prispieva k zvýšenému riziku horšieho priebehu ochorenia COVID-19.
Čo by ste im odporučili ako najlepší prístup v starostlivosti o ich zdravie a prípadnú prevenciu, či rady na posilnenie imunity?
Okrem bežného dodržiavania odporúčaných režimových opatrení v rámci ankylozujúcej spondylitídy, čo zahŕňa okrem dodržiavania liečby aj pohybový režim a racionálnu stravu, pravidelné monitorovanie ochorenia aj terapie, to všetko prispieva k dobrej kompenzácii základného ochorenia, a tým pádom aj predpokladu nekomplikovaného priebehu eventuálneho ochorenia COVID-19. V prevencii má samozrejme prioritné miesto dodržiavanie základných protiepidemických opatrení ako odstup, rúško, pravidelná dezinfekcia rúk. K posilneniu imunity, ale aj pri samotnom ochorení COVID-19, je odporúčané užívanie vitamínov D a C, selénu a zinku. Jednou z najúčinnejších stratégií je však očkovanie proti SARS-CoV-2. Vakcináciu je ideálne uskutočniť ešte pred zahájením imunosupresívnej liečby, resp. v kľudovej fáze ochorenia. Na základe aktuálnych poznatkov nie je preferovaný konkrétny typ vakcíny, je lepšie byť čo najskôr zaočkovaný akoukoľvek vakcínou. V prípade známej anafylaktickej reakcie na niektorú zložku mRNA vakcíny, by mala byť preferovaná vakcína, ktorá túto zložku neobsahuje.
Epidemické opatrenia obmedzujú pohyb ľudí, okrem iného v prírode, ale napríklad aj na prípadné fyzioterapie, rehabilitácie a podobne. Má to vplyv na zdravotný stav vašich pacientov s ankylozujúcou spondylidou?
Pre pacientov s ankylozujúcou spondylitídou je nevyhnutnou súčasťou liečby pravidelné cvičenie, čo zahŕňa individuálne domáce cviky, ale aj pohyb v prírode, bicyklovanie, plávanie, spojené s pravidelným absolvovaním rehabilitácií a kúpeľnej liečby. Prebiehajúca pandémia týmto aktivitám nepraje. Je preto veľmi dobré, ak pacienti nepoľavia aspoň v domácom cvičení, podľa možností doplnenom aj aktivitami v prírode. V súčasnosti je v indikovaných prípadoch možné absolvovať za dodržiavania prísnych protiepidemických pravidiel rehabilitačnú aj kúpeľnú liečbu. Pre absolvovanie je ideálne, ak je pacient už zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19. Ankylozujúca spondylitída je pritom ochorenie, ktoré postihuje aj mladých ľudí, ktorí ešte nedosiahli vek 50 rokov a väčšina z nich je liečená práve biologickou liečbou. Možnosť zaregistrovať sa na očkovanie sa aktuálne posúva aj do mladších vekových kategórií.
Stretli ste sa počas pandémie aj s pozitívnym príbehom človeka s týmto ochorením?
Pandémia priniesla do nášho zabehnutého systému neobvyklé situácie a nové výzvy. Pre mnohých sú prijaté opatrenia obmedzujúce, ale aj tu občas platí, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Mám na mysli pacienta s AS, ktorý pracoval doposiaľ ako kuchár. Vzhľadom na charakter práce, keď dlhé hodiny musel stáť, jednostranne preťažovať ruky, krčnú aj hrudníkovú chrbticu v predklone nad pracovným stolom, šlo o nevhodné zamestnanie. Tiež trpel nadváhou, ktorú sa mu nedarilo upraviť, v práci mal málo pohybu, v čase voľna bol natoľko unavený, že sa už nevedel prinútiť k pravidelným pohybovým aktivitám. S menšími prestávkami bol od minuloročnej jari striedavo bez práce, na jeseň dostal výpoveď. To ho prinútilo zamyslieť sa nad ďalšími možnosťami. Počas práce z dôvodu časového obmedzenia nemal doposiaľ možnosť absolvovať kúpeľnú liečbu, tak sa rozhodol využiť neplánované voľno čo najracionálnejšie a šiel na 3 týždne do kúpeľov. Po návrate sa cítil oddýchnutý, v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii, osvojil si pravidelné cvičenie a ďalšie algoritmy zdravšieho životného štýlu. Tiež tam nadviazal novú známosť, začal sa o seba viac starať. V priebehu nasledujúcich 4 mesiacov sa mu podarilo zredukovať neuveriteľných -25 kg na optimálnu hmotnosť. Aktuálne sa zamestnal v menšej spoločnosti s donáškou jedla, s vyhovujúcejšími pracovnými podmienkami, s priestorom na udržiavanie pohybových aktivít. Uvedomil si, že sa už nikdy nechce dostať do predošlého kolotoča nadmerne preťažujúcej práce na úkor zdravia, čo by sa pravdepodobne bez vynútenej pauzy nestalo. Tento pacient teda určite bude spomínať na „koronu“ aj v dobrom.
KBch
