Na letnom pobyte Klubu Kĺbik bolo veselo
Správa z Rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik 2023
Juvenilná idiopatická artritída je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje jedno dieťa z tisíc. Patrí medzi zriedkavé ochorenia. Nie je známa príčina, ale ide o pretrvávajúci zápal aspoň jedného kĺbu, zvyčajne to však býva niekoľko kĺbov, čo spôsobuje opuch, bolesť a obmedzenie hybnosti.
Cieľom spoločných letných pobytov Klubu Kĺbik je poskytnúť rodinám s chorým dieťaťom podporu, vedomosti, porozumenie a pomôcť prijať skutočnosť, že reuma v ich rodine sa stala skutočnosťou. Ak treba, odporúčame včasnú diagnostiku ochorenia a sprostredkúvame besedu s detským reumatológom. Zvlášť dôležitá je cielená a personalizovaná fyzioterapia detí a sociálna terapia pre celú rodinu.
Už začiatkom roka 2023 sme rozoslali ponuku s možnosťou prihlásenia sa na letný pobyt KK. Opäť sme zorganizovali Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik. Prípravy sú dlhé a pomerne náročné, ale podarilo sa. Náš letný pobyt pre Kĺbikárov sa uskutočnil v júli uprostred tatranských vrchov priamo na brehu Štrbského plesa.
K rodinám, ktoré už pobyt absolvovali, sa pridali noví účastníci. Medzi inými tu bola aj sedemročná Hanka s maminou. Bola jej diagnostikovaná juvenilná idiopatická artritída (JIA). Mali sme tu aj maličkých účastníkov pobytu, ktorí majú ešte len okolo jedného rôčka: Karolka, Rubena a Soničku. Našťastie, všetci sú len súrodenci malých reumatikov. Veľkí kamaráti ich srdečne prijali medzi seba.
Na úvod stretnutia, v nedeľu v popoludňajších hodinách, všetky deti nedočkavo vyčkávali na kamarátov z predošlých rokov. Rodičia sa tiež medzi sebou srdečne zvítali ako jedna veľká rodina.
Pobyt sme otvorili spoločnou večerou, zoznámením sa účastníkov a stručným opisom aktuálneho zdravotného stavu našich detí, kvôli ktorým sme na pobyte boli. Najkrajšie zistenie je, že aj keď počas uplynulého roka boli v každej rodine aj lepšie a aj horšie chvíle, takmer všetky detičky sa majú po zdravotnej stránke lepšie ako minulý rok. Na prvý pohľad nie je badateľné, ktoré z nich „reuma“ (JIA) postihuje.
Tradičnou celotýždennou hrou na našom pobyte je „Tajný priateľ“. Každý účastník si vyžreboval svojho tajného priateľa. Na túto hru sa najviac tešia deti, pretože im každý deň k dverám izby tajne pristane nejaká drobnosť alebo darček, ktorý, samozrejme, hneď treba rozbaliť a pochváliť sa rodine či kamarátom.
Spoločná fotografia pri Štrbskom plese sa podarila až na druhý deň pobytu, nakoľko nás v nedeľu zastihla tma. V pondelok to síce bola hustá hmla, ale fotografiu máme.
Pobyt by nemohol začať bez spoločnej narodeninovej oslavy všetkých detí. Zaspievali sme si spoločne: „Veľa šťastia, zdravia….“ a popriali si všetko najlepšie. Tento rok sme vyskúšali slanú tortu, ktorú zdobilo neodmysliteľné logo Kĺbu Kĺbik.
V pondelok, hneď od rána, sa deti jednotlivo vrhli na cvičenie s veľmi milou Deniskou Jamborovou, ktorú medzi nás uviedla jej profesorka PhDr. Eva Ďurinová z katedry fyzioterapie FZV UCM. Obe tieto zanietené odborníčky hravou formou ponaťahovali (rozcvičili) deťom kĺbiky a ukázali nám rodičom, na čom treba popracovať aj doma počas pravidelného cvičenia. Zdôrazňujem „hravou formou“, lebo naši malí pacienti sú naozaj drobčekovia vo vekovom rozpätí od 3 do 8 rokov.
V popoludňajších hodinách otvorila zakladateľka a predsedníčka Klubu Kĺbik Janka Dobšovičová Černáková besedu s detskou reumatologičkou MUDr. Dušanou Moravčíkovou. Hoci v priebehu besedy vonku zúrila letná tatranská búrka, my sme si to skoro ani nevšimli. Debata bola príjemná a obohacujúca. Pani doktorka Moravčíková nám zrozumiteľne pre rodičov – laikov predniesla svoje skúsenosti z praxe. Ochotne odpovedala na naše otázky a uistila nás, že hoci máme niekedy pocit, že naše deti majú ťažký údel, budeme im vedieť zabezpečiť plnohodnotný život bez väčších obmedzení.
S detskou reumatologičkou sme mali možnosť diskutovať o rôznych témach, ako sú napr. lieky a injekcie, nežiadúce a žiadúce prejavy liečby, pozitíva fyzioterapie a kúpeľnej liečby aj pre deti. Komunikovali sme o potrebách detí v škole a v iných kolektívoch. Rodičia sa navzájom podelili o skúsenosti pri hľadaní podporného systému a tipoch, ktoré sa na ich ceste s reumou naučili, aby pomohli sebe a svojej rodine všetko potrebné zvládnuť, ba dokonca prosperovať v ich novej realite.
Podvečer sme sa presunuli do detského kútika, kde deti pod vedením mamičky Gabiky Valovej a jej dcér (dvoch veľkých pomocníčok Lucky a Natálky) vyrábali krásne náramky priateľstva.
V utorok ráno nás privítalo slniečko. Bolo to pre nás veľmi potešujúce, keďže po dopoludňajšom cvičení sme sa spoločne vláčikom vybrali na výlet a dobrodružstvo za nádherným výhľadom z Lomnického štítu.
Deťom sa splnil veľký sen. Videli Tatry z vtáčej perspektívy a posilnili sa v poznaní, že ak si niečo veľmi želajú, celý vesmír sa spojí…
Po návrate sa naše unavené deti, plné zážitkov, vrhli rovno do postele. Ráno ich opäť čakala Deniska s novými cvičebnými zostavami, pomôckami a cvičením príjemným ako hra.
Streda bola rovnako plná nových aj zabehnutých aktivít. V dopoludňajších hodinách nás svojou návštevou poctila detská reumatologička a zároveň učiteľka viacerých reumatológov, pani doktorka Dagmar Mozolová z Bratislavy.
Deti mali, okrem rehabilitácií a wellness, diskotéku, kreslenie s Frederikom a jeho dievčatami. Večer Kšenzuliakovci pre deti (aj odvážnych rodičov) pripravili tradičný karneval. Na ten sa deti vždy veľmi tešia. V maskách predviedli rôzne tanečné zostavy pod vedením Timky a Lili.
Príjemná vychádzka odštartovala štvrtkové ráno. Deti často rehabilitovali nielen cvičením, ale aj vo wellnesse hotela a prechádzkami na čerstvom vzduchu. Podvečer si na brehu plesa s Maťkou a Monikou vyrábali rôzne zvieratká z papierových tanierov. Chladné počasie nás prinútilo ísť dnu, ale potom prišiel skvelý nápad na „pyžamovú párty“ . To bola veľká zábava pre všetkých, malých, veľkých a za najmenších sa zúčastnila Sonička.
V piatok po ukončení rehabilitačných cvičení prišlo prvé lúčenie. Denisku čakali iné povinnosti, tak si poslednýkrát zacvičila s detičkami.
Rodina Vydarených nechala deťom voľnú ruku pri kreslení vlastnoručných vzorov na tričká. Farbičky a detská fantázia vytvorili krásne umelecké diela, ktoré nám budú pripomínať spoločné chvíle s Klubom Kĺbik. Esterka nám opäť ukázala svoje športové nadanie a záľubu vo vzdušnej akrobacii. Motivácia pre deti do budúcna? Predvedú nám na budúci rok i ostatné deti svoju šikovnosť a záľubu?
Deň sme ešte ukončili vyhodnotením pobytu a odhalením hry „Tajný priateľ“. Bolo to smiechu a nefalšovanej radosti, keď sme konečne zistili, kto je ten náš tajný priateľ. Dospeláci si našli čas na zhodnotenie pobytu a aj na chvíľu plánovania, čo a kde bude o rok.
Poďakovali sme najdôležitejším článkom z Klubu Kĺbik za realizáciu pobytu, ich obetu, čas a vytvorenú príjemnú rodinnú atmosféru, ktorú medzi nás vnášajú. Janka Dobšovičová Černáková a Dajka Kostíková, sú srdcia a duše Klubu Kĺbik. Tak ako bolo povedané: „Ďakujeme, že vás máme, a že vás mať ešte dlho budeme. Sľubujeme, že sa budeme snažiť prevziať veľkú časť vašich starostí okolo príprav pobytov KK na seba. My budeme pracovať a vy na nás môžete dozerať.“ Monika a rodičia detí z KK.
Ďakujeme partnerom a všetkým, ktorí prispeli k úspešnému R-i pobytu Klubu Kĺbik 2023.
Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik 2023 sa mohol uskutočniť aj vďaka daru od Nadácie Krištáľové krídlo a výťažku z benefičného golfového turnaja. Tiež vďaka podielu z asignovanej dane 2% v prospech LPRe – Klubu Kĺbik za rok 2021 a príspevkov zúčastnených rodín, pomoci a podpory od priateľov Klubu Kĺbik a zvlášť ďakujeme Hotelu Solisko?
POCITOVNÍKY z Rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik 2023
1)
R-i pobytu sme sa zúčastnili druhýkrát. Tentokrát už ale ako kompletná rodina, s manželom a 8 mesačnou dcérkou. Reumu má staršia, 3 ročná Ninka. Diagnostikovaná jej bola pred takmer dvomi rokmi. Ako pre každého rodiča to bol veľký šok a nasledoval kolotoč vyhľadávania informácií, článkov a hlavne skúsenosti rodičov, ktorí sa už s chorobou pasujú dlhšie.
Cez sociálne siete sme sa spojili s jednou mamičkou, povymieňali skúsenosti a spoločne sa rozhodli zúčastniť sa Rekondično-integračného pobytu, ktorý pravidelne organizuje Klub Kĺbik. Cieľom klubu je spojiť, podporiť rodiny a ubezpečiť ich, že po každej búrke vyjde slnko.
Presne tomu tak aj bolo. Z pobytu som odchádzala nadšená, plná nových informácií, nádeje a presvedčenia, že o rok sa vidíme zas.
Podarilo sa. Opäť sme prežili týždeň nadšenia, radosti a debát nie len o samotnom ochorení, ale o priebehu a hlavne spôsobe podávania liečby, čo má pre nás obrovskú hodnotu, keďže to nás momentálne trápi najviac. Beseda s pani doktorkou MUDr. Dušanou Moravčíkovou bolo ako otvorenie ďalšieho okna pre lepšie nadýchnutie sa. Cenné rady skúsenej lekárky, ktorá lieči telo i dušu. Pocit, že nie sme v tom sami a že každá rodina si prechádza v podstate tým istým procesom, lepšími a horšími obdobiami, nás posunula opäť o poriadny krok vpred.
Výlet na Lomnický štít sa niesol v duchu Jankiných slov: „Moji drahí Kĺbikári, verím, že celý vesmír sa spojí, aby sa vám ten výlet podaril.“ A podaril!
Tohtoročný pobyt bol opäť rozšírený o rehabilitačné cvičenia. Veľké ďakujem patrí PhDr. Eve Ďurinovej a Deniske Jamborovej, ktorú si deti zamilovali a každodenné cvičenie absolvovali s radosťou a úsmevom na tvári.
Večerný program bol vždy veľmi nápaditý a každá rodina sa s chuťou zapájala. Od vyrábania náramkov, zvieratiek, vlastných tričiek, karneval až po pyžamovú party. Veľmi veľa dobrej nálady…
Čas strávený s priateľmi veľmi rýchlo ubehol a Ninka mi doma povedala: „Maminka, poďme zajtra tam, kde sme boli včera“. To hovorí za všetko.
Monika
2)
Bolo to v roku 2017 september – október. Hanička, naša dcérka, mala jeden rok a deväť mesiacov. Kočiar sme už vôbec nepoužívali, tak bol zamknutý v pivnici, pretože Hanička ho odmietala, odkedy sa naučila chodiť. Prišiel nešťastný september 2017, kedy jej z ničoho-nič opuchlo koleno na pravej nôžke. Robilo jej to pri chôdzi veľké problémy. Tak sa nám začal kolotoč po lekároch. Nakoniec sme skončili v nemocnici, na detskej ortopédii na Kramároch, v Bratislave. Tam kolotoč po lekároch – špecialistoch pokračoval. Zastavil sa v tej chvíli, keď na dvere izby, na ktorej som s Haničkou ležala, zaklopal detský reumatológ MUDr. Dallos.
Najprv sa rozprával so mnou. Chcel vedieť, ako sa to stalo, aké choroby máme v rodine. Po informáciách prezrel Hanku. Išli sme s ním do ordinácie. Dokončil vyšetrenia a diagnóza znela Juvenilná idiopatická artritída.
Vysvetlil mi, čo bude Haničke robiť, ako to bude prebiehať a kedy pôjdeme domov. Po prepustení bola naplánovaná o dva mesiace kontrola. Kontrola nedopadla dobre. Hanka dostala injekcie metotrexát. Naučil nás, ako budeme my pichať injekcie.
Pán doktor nám dal kontakt na pani Janku Dobšovičovú Černákovú, ktorá založila Klub Kĺbik a pomáha rodinám v podobnej situácii. Odporučil nám NÚRCH Piešťany. Tam sme sa stretli s pani Jankou. Porozprávali sme sa aj o činnosti a pomoci Klubu Kĺbik, o pohybových aktivitách Nordick Wolking s paličkami, ktoré nám zapožičali. Tie sme si priniesli domov a používame ich – tzv. paličkujeme.
Rekondičný pobyt Klubu Kĺbik sme mali absolvovať prvýkrát už v roku 2020. Pre pandémiu sa však napriek prípravám musel zrušiť. Tento rok sme ho absolvovali v Tatrách. Boli sme tam najskôr iba Hanička a ja – mamina. Tatino nedostal v práci voľno.
Tešili sme sa na všetko, čo nás vlastne na pobyte bude čakať. V nedeľu sme do auta sadli so zmiešanými pocitmi. Nevedeli sme, čo nás presne čaká. Hanička sa každú chvíľu pýtala, kedy tam už budeme. Nevedela sa dočkať.
Zaparkovali sme auto pri hoteli Solisko. Ubytovať sme sa ešte nemohli, pretože sme prišli o hodinu skôr. Tak sme sa išli prejsť okolo Štrbského plesa, aby nám čas prešiel rýchlejšie. Nevedela sa dočkať, kedy uvidí izbu, kedy sa stretneme a zoznámime s novými kamarátmi, kamarátkami a rodičmi. Každý deň sa tešila, čo sa bude diať. Najviac sa tešila na hru Tajný priateľ. „Mami, a nevieš kto to je?“ Odpovedala som: „Ja vôbec neviem, veď by to nebol Tajný priateľ. Dozvieš sa v piatok“.
Každý deň sa tešila, že sa s novými kamarátmi môže hrať, či už v detskom kútiku, alebo kúpať sa vo wellness, ísť s nimi na kolotoč, hojdačku, prechádzky, výlety, s vláčikom alebo na lanovkách… V piatok sa už nevedela dočkať, kedy sa odhalí Tajný priateľ. No ešte predtým za nami prišiel tatino, môj manžel Peťo, ktorý nám spravil veľké prekvapenie. Mal prísť až večer medzi 20.00 a 21.00 hodinou. Aj Peťo s nami absolvoval odhalenie Tajného priateľa. Hanička sa po všetkom, čo sa v piatok udialo, potešila, že ešte pred spaním môže ísť s tatinom do wellness.
Z pobytu máme obidve veľmi pekné zážitky. Spoznali sme rodiny, ktoré si prešli a prechádzajú rovnakým ochorením. Máme nových priateľov, tešíme sa na ďalšie stretnutia. Za všetko ďakujeme Klubu Kľbik.
S pozdravom Hanka, Zlatka, Peťo Kováčoví
3)
Rekondičný pobyt sa znovu vydaril, len tak sa dá zhrnúť pár slovami čo sme zažili. Zas rok čo rok mám pocit a túžbu, aby pobyty boli aspoň dvojtýždňové. Nikdy sa nám nechce pobyt ukončiť. Tento rok bol pobyt pre mňa na mieste veľmi blízkom môjmu srdcu. Na prvom pobyte s KK sme boli práve na tomto mieste. Kde pre mňa prišla najväčšia pomoc, najväčšie zmierenie sa so synovou reumou (JIA). Klub Kĺbik je odvtedy pre mňa druhá rodina. Krásne na tom všetkom je, že táto rodina sa stále rozrastá o nové rodiny a ďalšie priateľstvá.
Tento rok sme šli na pobyt v zhoršenom zdravotnom stave syna. Mal zápal v kĺbe, mierne bolesti a znovu s inými otázkami na srdci ohľadne JIA. Náš syn je starší a JIA vníma inak – horšie. Kĺbikárske stretnutie nám opäť pomoholo.
Cvičenie s Deniskou bolo veľmi prospešné. Už po pár dňoch aj vidieteľné. Trefne to skomentoval náš syn na konci pobytu, keď povedal: ,,Maminka mám tehličky na bruchu.“ No ja som skôr videla rozdiely v pohyblivosti jeho kĺbov. Pre mňa bola veľmi poučná aj beseda s detskou reumatologičkou. Znovu som dostala odpovede na moje otázky, aj keď JIA už máme diagnostikovanú 5 rokov. Celkovo som veľmi rada za každú debatu s rodičmi. Odovzdávame si rady, čo funguje na JIA.
Na pobytoch Klubu Kĺbik cítiť súdržnosť aj pri zdieľaní spoločných výletov. Podporujeme sa pri prekonávaní svojich vlastných limitov. Užívame si spoločný program, vyrábame s deťmi rôzne výtvory a užívame si spoločné chvíle. Vďaka Janke a Dajke máme celkovo vytvorenú rodinnú atmosféru.
Za našu rodinu vám patrí veľké ĎAKUJEME za to, čo pre naše rodiny a deti s JIA robíte. Už teraz sa tešíme na ďalší pobyt, tak DOVIDENIA o rok. Tešíme sa na Vás.
Tatiana s rodinou
4)
Rok sa s rokom stretol a my sme opäť dostali možnosť zúčastniť sa rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik. Samozrejme, po minuloročnej, pre nás veľmi dôležitej skúsenosti, sme sa na pobyt tešili. Deti sa nevedeli dočkať kamarátov a nových zážitkov. Tento rok bol pobyt realizovaný na hoteli Solisko, na brehu nádherného Štrbského plesa. Krásne izby a kvalitná strava boli samozrejmosťou. Ale preto sme na pobyt neprišli. Dôležité bolo pre nás večerné stretnutie. Stretnutie, kde sme mali možnosť opäť sa vidieť, porozprávať, čo sa za rok v zdravotnom stave u našich detí zmenilo, kam sa kto posunul, čo je nové, čo sa komu s diagnózou podarilo, či vymeniť si skúsenosti. Nezabudli sme odštartovať aj známu hru Tajný priateľ, či vysvetliť organizáciu nasledovných dní.
Úžasným prínosom počas pobytu bola prítomnosť Denisky a pani doktorky Ďurinovej, ktoré každé dopoludnie s našimi detičkami rehabilitovali. Za ich trpezlivosť, profesionalitu a ľudskosť im zo srdca ďakujeme. Veľa cvikov sme zaradili aj do denných cvičení doma.
Každý večer si iná rodina pripravila program pre naše ratolesti. Stihli sme si vyrábať náramky priateľstva, či maľovali na tričká, vyrábali z papierových tanierikov a nesmel chýbať karneval, minidisco, či pyžamová párty.
Celý kruh podpory, erudovanosti, pre nás rodičov, uzavrela beseda s pani doktorkou Moravčíkovou. Jej mnohoročné a aj osobne prežité skúsenosti z oblasti reumatológie boli nad zlato. S takým záujmom sme hltali každé jej slovo, že sme si ani nevšimli, že sa zvečerilo. Úprimná vďaka za zhovievavosť pri našich nekončiacich otázkach.
V utorok mal Klub Kĺbik pre nás obrovské prekvapenie. Všetci sme dostali možnosť ísť na Lomnický štít. Vidieť Tatry ako na dlani, za úžasného slnečného počasia bol darček, o ktorom sa nám ani nesnívalo. Deti boli nadšené a o tomto zážitku ešte stále rozprávajú a spomínajú naň.
A komu patrí ešte veľké ĎAKUJEME? Predsa Janke a Dajke. Janka, tvoja dobrota, schopnosť vždy pochopiť, usmerniť, pomôcť, je gro celého Klubu Kĺbik. Vnášaš do klubu tú správnu človečinu, ktorá už nie je samozrejmosťou medzi ľuďmi. Dokážeš ukázať ľuďom svetlo na konci tunela, že čierna, nemusí byť len čierna. Ďakujeme ti za to. Dajka, tebe ďakujeme, že nad všetkým držíš organizačnú ruku, aby všetko klapalo k dokonalosti.
Určite treba poďakovať aj sponzorom a najmä Nadácií Krištáľové krídlo, vďaka ktorej bol tento pobyt finančne podporený.
Obklopení tatranskými štítmi, so slnkom nad hlavami, sme sa v sobotu poobede rozlúčili. V závere prajeme všetkým hlavne veľa zdravíčka a do budúcna veríme v ešte množstvo takýchto úspešných pobytov.
ĎAKUJEME! Maťa s rodinou
5) Pocitovník od Dajky
Už názov Pocitovník (ktorému dala názov naša Janka), hovorí sám o sebe, že príspevok, ktorý práve píšeme, bude o pocitoch – o tom, ako sme sa na pobyte cítili a čo všetko sme zažili. Všetko by sa dalo zhrnúť do troch slov: BOLO TO SKVELÉ. Trochu to pre vás rozpíšem.
Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik sme tento rok uskutočnili vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese. Ubytovali sme sa v hoteli Solisko, ktorý už dobre poznáme z predchádzajúcich pobytov a pani riaditeľka hotela Katka, je už našou dobrou známou. A keďže na pobyte Klubu Kĺbik je viac detí ako dospelých (tento rok bolo 18 detí a 15 dospelých), pani Katka nám veľakrát vychádza v ústrety, či už pri ubytovaní alebo pri stravovaní, začo jej patrí veľká vďaka. Hotel Solisko je umiestnený hneď pri brehu Štrbského plesa a pohľad z jeho okien je „raj na zemi“ alebo „Tatry na dlani“, je to neopísateľná krása.
Tento rok si organizačný tím Rekondično-integračného pobytu pripravil na nezabudnuteľný pobyt pre deti aj dospelých niekoľko benefitov.
Vďaka našej predsedníčke Janke Dobšovičovej Černákovej a Nadácií Krištáľové krídlo a jeho daru pre deti z Klubu Kĺbik, sme finančne podporili rodiny s deťmi s reumatickým ochorením a vďaka tomu sa mohli pobytu zúčastniť kompletné rodiny, teda obaja rodičia so všetkými deťmi.
Ďalším benefitom bola fyzioterapeutka Deniska Jamborová a jej pani profesorka PhDr. Eva Ďurinová z katedry fyzioterapie FZV UCM, ktoré priamo v procese cvičenia vysvetlili rodičom, ktoré cviky sú pre ich dieťa prospešné, a ktorý pohyb kĺbov je prijateľný a prosperujúci.
Tretím benefitom bola beseda s detskou reumatologičkou MUDr. Dušanou Moravčíkovou, kde mali rodičia veľa otázok a pani doktorka im na všetky vďačne odpovedala.
Posledným benefitom a zároveň veľkým prekvapením bol výlet lanovkou na Lomnický štít pre všetkých účastníkov, ktorí mali o tento výlet záujem. A to teda bol dokonalý výlet s dokonalým počasím. Lomnický štít sa nachádza 2634 m n.m. a je z neho parádny výhľad do širokého okolia, tak sme si tu krásu Vysokých Tatier v dokonalom tichu užívali. Výhľad z Lomnického štítu sa nedá slovne opísať, to musí človek zažiť. Je to pohľad na okolité štíty z vtáčej perspektívy a vy len mlčíte, pozeráte a obdivujete, aká mocná čarodejka je naša príroda a čo všetko sa jej podarili vytvoriť.
Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik absolvovali so mnou aj moje vnučky Timka, Lili a Abigail, ktoré boli zároveň animátorkami pre menšie deti. Pripravili im detskú diskotéku, karneval a pyžamovú párty. S pobytom KK boli dievčatá veľmi spokojné, našli si nových kamarátov a utužili staré priateľstvá.
Podľa reakcií a ďakovných slov rodičov aj detí pri odchode z pobytu domov a vzhľadom na emócie, ktoré nás všetkých pri lúčení sprevádzali, si dovolím tvrdiť, že náš pobyt s Klubom Kĺbik sa aj tento rok vydaril na výbornú. Ďakujeme všetkým zúčastneným rodinám, že počas celého pobytu vytvárali milú a príjemnú atmosféru.
Dajka, Timka, Lili, Abigail
—————
Pocitovník 2022 »
Téma: Pocitovníky
