Rekondično-integračný pobyt Sekcie mladých reumatikov a Klubu Kĺbik

Piešťany, Hotel Máj, 11. – 17. júl 2010

Na YouTube si môžete pozrieť video s fotografiami: Klub Kĺbik Piešťany hotel Máj 2010
Pozrite si tiež video s fotografiami z otvorenia detského kútika: 12_07_2010 Otvorenie detského kútika v NÚRCH

Rodina Fučíková
Nedeľa:
Dnes sme prišli do Piešťan na náš tretí rekondičný pobyt s mladými reumatikmi. Cesta v tomto slnečnom horúcom dni bola únavná, ale zvládli sme to. Prihlásili sme sa na recepcii a zložili sme sa na izbe č. 103. Potom sme išli do kongresovej sály, ktorá je v suteréne hotela. Čakali nás tam noví a starí známi, priatelia – rodičia s ich deťmi.
Po úvodnom predstavení a zoznámení sa s novými kĺbikármi, začala výročná členská schôdza, kde nám Výbor LPRe-SMR v zložení: Janka Černáková Dobšovičová, Inka Regiecová, Radko Regiec, Ivetka Pajunková, Ingrid Brečová a ďalší povedali, čo všetko sa za celý rok udialo v Kĺbiku a v LPRe – SMR. Po skončení sme sa išli pozrieť po blízkom okolí. Večer sme sa zastavili v malej kaviarni na terase, kde sme sa osviežili chladenými nápojmi. Unavení o polnoci zaspávame.

Pondelok:
Pondelok sa nám začal skorými procedúrami, ktoré v tomto teplom počasí osviežia a uvoľnia celé telo. O desiatej hodine sme boli v NÚRCH, kde sme sa zúčastnili otvorenia Detského kútika. Tento projekt koordinovala Ivka Klaková. Bol to pekný zážitok, keď deti spolu s profesorom Rovenským, MUDr. Révayovou, MUDr. Koškovou prestrihli pásku a tak otvorili nový Detský kútik v NÚRCH. Všimli sme si aj malú výstavku krásnych maľovaných obrazov od našej Lenky Svorovej. Po obede sme sa zúčastnili prednášky pani doktorky Koškovej. O 16:00 hod. sa v kaviarni hotela krstili dve nové DVD-čka, na ktorých je cvičenie detí a dospelých s ochorením JIA a reumatoidnou artritídou. Celú túto udalosť moderovala Bibiana Ondrejková. DVD-čka sa krstili lupienkami ruží. Krstnou mamou bola pani Helenka Haringová, ktorá veľa rokov pracovala na rehabilitačnom oddelení NÚRCH. Príjemný večer s priateľmi sme opäť strávili na terase v kaviarni.

Utorok:
Po chutných raňajkách a procedúrach sme sa opäť stretli na prednáške v kongresovej sále, ktorú viedla čerstvo diplomovaná Mgr. Jana Kočanová. Hoci ešte nemá dlhodobú prax, jej prednáška bola pre nás veľmi hodnotná a obohacujúca. Bola s ňou príjemná a neformálna debata. Vychádzala tiež z výskumu svojej diplomovej práce. V kútiku tvorivých činností, deti so svojimi rodičmi, vytvárali krásne výrobky. Lenka Svorová ich učila pliesť košíčky, Maťka Godányiová zase obrázky servítkovou technikou a najmenší modelovali zvieratká z plastelíny. Po chutnom obede bola ešte krátka debata a rozhovory, po ktorých sme sa s pani Jankou rozlúčili. Sľúbila, že príde aj nabudúce. Niektorí pokračovali v ručných prácach, druhí sa išli osviežiť do bazéna. Naša rodinka sa rozhodla ísť do mesta pozrieť nový AUPARK. Večer sme opäť strávili príjemnými rozhovormi s priateľmi v malej kaviarni. Bol to super deň.

Streda:
Znova sme sa zobudili do horúceho dňa. Čakali nás masáže a iné procedúry. Naša mamina bola po prvýkrát v bazéne. Voda nás krásne osviežila. Po obede pricestovala z Hlohovca pani primárka Elena Ďurišová. Mala pre nás pripravenú prednášku o osteoporóze. V druhej časti nám predviedla cvičenia, ktoré sú presne cielené pre pacientov s ochorením reumatoidna artritída a osteoporóza. Na záver každému z nás venovala svoju knihu s autogramom a CD nahrávkou.

Štvrtok:
Aj dnes deň začína raňajkami a procedúrami. Po nich sme mali v kongresovej sále prednášku s Jankou Černákovou Dobšovičovou a Radkom Regiecom. Janka vo svojej prednáške poukázala na problémy rodiny so zdravotne znevýhodneným dieťaťom. Radko Regiec nám zasa prednášal, ako si racionálne naplánovať svoj pracovný deň. Prednášky boli veľmi dobre pripravené aj interpretované pomocou PP prezentácie. Po prednáškach sme išli na obed a potom sme chvíľu oddychovali v izbe. Okolo 14. hodiny sme odchádzali autami i hotelovým mikrobusom do mesta k ,,Sklenenému mostu s Barlolamačom“, kde sme sa trocha poprechádzali a pofotili. Potom nasledovala plavba loďou po Váhu k Sĺňave okolo ostrova a späť. To bol pre mnohých krásny a nezabudnuteľný zážitok. Večeru sme mali neďaleko Piešťan na Rybárskom dvore. Myslíme, že všetkým chutilo, najmä dezert so zmrzlinou. Osviežil nás v tomto horúcom počasí. Potom organizátori z Rip-tímu vyhodnotili pobyt. Už tradične udelili všetkým deťom certifikáty o absolvovaní R-IP 2010 a odmenili ich peknými darčekmi. Našu Marianku pasovali za SMR-áčku, lebo tohto roku dovŕšila 18 rokov. Po návrate do hotela sme sa všetci zabávali na terase a v kaviarni, kde nám už deti a hlavne Oliver Šuliman v sprievode živej hudby spríjemnili večer. Unavení sme zaspávali. Ďalší super deň.

Piatok:
Dopoludnia sme boli opäť na procedúrach, v bazéne a posedieť v parku na lavičkách. Po obede sme išli na výlet. Klimatizovaný autobus nás zaviezol do Podolia, kde sú vystavené miniatúry hradov, zámkov a kostolov – spolu zatiaľ 27. Sprievodca nám o každom niečo porozprával, pridal nejakú zaujímavosť alebo legendu. Všetky miniatúry sú v mierke 1:50, je to krásna galéria. Ďalšia naša zastávka bola v múzeu ,,Za Krakovskou bránou“ v Krakovanoch. Tam nám majiteľka múzea porozprávala o všetkom, čo sa v múzeu nachádza a tiež o zvyklostiach a tradíciách v dobe, keď žili našich starí rodičia. Potom nás pohostili domácimi koláčikmi, čajom, kávou a odvážnejších dospelákov kalíštekom pálenky. Myslím, že všetkým chutilo. Po návrate do hotela sme oddychovali alebo plávali v bazéne. Po večeri na terase hotelovej kaviarne sme mali záverečné vyhodnotenie pobytu. Nasledovala družná zábava, príjemné rozhovory a osvieženie.

Sobota:
Čas balenia a rozlúčky – to asi nikto nemá rád. Týždeň nášho pobytu sa nám skončil. Môžeme len zhodnotiť, že sme tu opäť spoznali veľa nových priateľov, zažili veľa pekného, perfektne pripravené a prezentované odborné prednášky. Prežili sme krásny týždeň s hodnotným programom, za čo chceme poďakovať celému Výboru a hlavne Rip-tímu i partnerom. Bolo nám na pobyte super a tešíme sa nabudúce!

Rodina Šulimanová
11. – 17. júla bol obzvlášť horúci týždeň tohto leta. Naplánovaných bolo mnoho aktivít, no pre nás to bolo hlavne o vode. Deti sa naučili ponárať, skákať šípky do vody a zdokonaľovali sa v plávaní. Zaznela pripomienka: „niektorým narástli plutvy“. Nechcem polemizovať, ale myslím, že to bolo na nás, resp. na naše deti. Krst DVD a stretnutie s Bibianou Ondrejkovou bol pre nášho syna Olivera obrovský zážitok. Aj počas spánku sa s pocitmi chcel podeliť.

Športové dopoludnie pre deti a výhra nových hračiek bolo spestrením s radostným výsledkom. Výlet loďou po Sĺňave sa vryl hlboko do pamäte a stal sa pre naše deti nezabudnuteľným zážitkom. Večera v peknom prostredí na Rybárskom dvore a tradičné vyhodnotenie pobytu s odovzdaním certifikátov deťom bolo príjemné prekvapenie. Škoda len, že večera na Rybárskom dvore nebola rybacia, hodilo by sa to k atmosfére.

Diskotéka a Oliverove vystúpenie s piesňou, ktorú venoval príjemnej slečne Marianke nám rodičom vyrazilo dych. Škoda, že sme to prepásli “nejakou hygienou“, našťastie to zachytila kamera, a tak si to budeme môcť pozrieť aspoň zo záznamu.

Návšteva v Podolí a múzea v Krakovanoch bol vynikajúci nápad organizátorov. Veľmi sa nám tam páčilo, o čom svedčí aj množstvo fotografií v našom archíve.

So stravou sme v hoteli Máj boli spokojní. Procedúry a bazén boli jednoducho super.
Hotel Máj Piešťany bol veľmi dobrý výber ubytovania pre túto našu veľkú skupinu. Ideálne.

Lenka Svorová
…protože jsem poněkud prostorově výrazná, těžko se vměstnávám do škatulek… a proto také nenapíšu klasický pociťovník, den za dnem… třeba už jen proto, že mi někam zmizelo úterý… a ne a ne ho najít… ale o pocitech psát budu… to jo.
Asi nejsilnějším pocitem, který mi z letošního pobytu zůstal je radost. Velká radost z toho, že se dílo podařilo, že po všechny dny jsem potkávala lidi usměvavé a s dobrou náladou, že všechno klapalo a pokud se snad něco vymklo předem danému… v klidu se vyřešilo.
A i když jsem přispěla jen malým dílem, i tak mám velkou radost z dobře vykonané práce.
Další pocit je hrdost. Hrdost na to, že existují lidi, kteří jsou ochotni a schopni, tolik udělat pro druhé… ať už beru výborníky, sponzory, nebo i jen účastníky, kteří se zúčastnili, často to pro ně nebylo vůbec jednoduché……… ale přijeli a pak svou pozitivní energii posílali dál. Bylo horko… šílené, ubíjející horko… a jak navrhoval Jožko, měli by jsme začít uvažovat o přeložení termínu R-ipky, někam mezi Vianočné sviatky a Silvester.
Pocit vítězství… cesta pěšky do Kauflandu pro repelent a lak na nehty v asi padesáti stupních celsia ve stínu… lak neměli a na repelent jsem zapoměla… zato jsem si v tom horku, zpátky nesla ťežkou „petku“ minerálky.
Lehký pocit šílenství… mračna komárů, neustále při chuti… štípance na těle mé spolubydlící, které nejvíc svědily v noci a na které, překvapivě nejlépe účinkoval parfém od japonského návrháře Kenza.
Trochu smutku… chyběla nám Zuzka Kováčová, která byla zrovna na operaci…
Údiv… je Janka opravdu člověk? Víme určitě, že není z jiné planety…? Spí ona vůbec někdy? Je to, co ona zvládá, vůbec v lidských silách? A pokud je Janka člověk… co jsem potom Já? Améba? No …. raději k jinému pocitu…
Úžas… nad tím, jací jsou na Slovensku talentovaní revmatici. Klobouk dolů… udělaly se tam překrásné věcičky… a nejenom děti, ale i dospělé musím pochválit. Takže CHVÁLÍM.
Sounáležitost. Někdy až mezi „svými“ si člověk uvědomí, jak si „stojí“ a pokud se tak děje mezi lidmi milými a schopnými a statečnými… je to fajn pocit…
Na závěr pocit vděčnosti. Ať už lidem, kteří se o tenhle super zážitek postarali, lidem, kteří nám na něj přispěli, všem kteří přišli… jeden, druhý, malý, velký… Každý z nás přispěl k tomu, že tenhle pobyt byl skvělý. Takže díky nám a za rok zase nashle.

Rodina Justová
11.7.2010
Bola nedeľa, veľmi, veľmi teplo a my sme sa konečne blížili do Piešťan. Ideme spolu celá rodinka. Manžel si zobral v práci dovolenku a priplatil si pobyt, aby ho mohol absolvovať s nami. Náš syn Lukáško už Piešťany niekoľkokrát navštívil, ale to bolo pri inej príležitosti. Chodíme na vyšetrenia do NÚRCH-u. Hneď ako zbadal mesto, pýtal sa, či mu nebudú pichať injekciu. Hneď sme mu s manželom Marošom vysvetlili, že teraz nie, lebo ideme na rekondično-integračný pobyt, kde bude veľa detičiek. Ešte sme len prichádzali k hotelu Máj a Luky kričal: „Huráá!!!“ V pohode sme sa ubytovali, potom napapali a keďže sme tam prvýkrát, so všetkými sme sa zoznámili. Na otváracom stretnutí sme sa oboznámili s pokynmi a programom na celý týždeň. Po dobrej a nám vyhovujúcej večeri (k jedlu sme si mohli vybrať rôzne šaláty) obava o kilečká opadla. Navečer sme si išli zaplávať do hotelového bazéna. Luky s tatinom sa riadne vyjašili. Chvíľu sme ešte posedeli s novými priateľmi na terase. Luky sa hral, naháňal a tešil spolu s ďalšími deťmi.  Po návrate na izbu od únavy zaspáva.

12.7.2010
Po príjemnom prebudení sme s Lukym naklusali na ranné cvičenie v parku, ktoré viedla pani Podzimková a potom na raňajky. Pred obedom sa v NÚRCHu otváral Detský kútik, ktorý je vymyslený fakt perfektne. Lukáško bol nadšený. Pohral sa s novými hračkami a pri odchode sa pýtal, kedy sem zasa prídeme. Už teraz vieme, čo mu ako odmenu sľúbime, keď si dá nabudúce pri vyšetrení v NÚRCH, bez vyjednávania, zobrať krvičku. Poobede bola prednáška pani doktorky Koškovej, ktorá bola veľmi zaujímavá. Dozvedeli sme sa nové informácie, ktoré sme potrebovali.

13.7.2010
My s Lukym sa dnes prebúdzame prví, tatík Maroš ešte pochrapkáva, lebo v noci buntošil, pretože mu bolo veľmi teplo. Po raňajkách sme išli na prednášku so psychologičkou, potom sme sa všetci traja presunuli na procedúry. Večer sme si ešte zaplávali v bazéne a posedeli na terase. Lukáško sa pohral s detičkami.

14.7.2010
Super prednáška o osteroporóze, na ktorú sme išli s tým, že „veď si vypočujeme“. Nakoniec som sa aj ja pripojila k cvičiacim. Chystám sa, že aj doma budem poctivo cvičiť, podľa toho, čo nás naučila pani primárka Ďurišová z Reumatologicko-rehabilitačného centra v Hlohovci. Moja ubolená chrbtica sa bude tešiť 🙂 Maroš tiež pozorne počúval a zaujalo ho to.

15.7.2010
Tento deň bol zase trocha iný ako predchádzajúce. Už sme tú malú zmenu aj potrebovali. Výlet loďou bol úžasný, Lukáško niekoľkokrát povedal, že má zážitok. Po plavbe sme sa presunuli na Rybársky dvor, kde bola spoločná večera. Deti sa dostatočne vyskákali na trampolíne. Veľmi milé a pekné bolo odovzdávanie Certifikátov deťom.

16.7.2010
Začínali sme si uvedomovať, že už pomaly končíme, že nám bolo super, skvelo a teplo. Lukáško tam bol šťastný. Všetko bolo super zorganizované a pripravené. Máme veľa zážitkov, ale sme aj o niečo múdrejší, čo sa týka tej potvory reumy. Boli tu len a len skvelí, milí, príjemní a usmiatí ľudia. Ď a k u j e m e !!

pani Podzimková
Vážení „výborníci“ zo SMR a KK. Dovoľte mi i touto formou vám vyjadriť obdiv, poďakovanie a ak si viete predstaviť, ako hlboko sa pred vami skláňam, tak ešte trochu nižšie a klobúk dolu!
Som z roka na rok viac prekvapená. Obdivujem, ako dokážete manažovať ľudí z celého Slovenska, naprogramovať procedúry, bohatý odborný i voľnočasový program, atď.
Tvorivé dielne zaujali i tých, ktorí možno doma k ručným prácam talent ani vzťah nemajú. Bol to super nápad! V kongresovej sále s klímou sme si vytvorili oázu. Deti boli niekedy poslušnejšie, ako my dospelí! Skĺbiť záujem všetkých detí, hoci majú rôzny vek, nie je jednoduché. Vám sa to zase podarilo.
Bazén v hoteli Máj tiež prispel k pohode, nakoľko nám slniečko prialo a osvieženie vo vode bolo blahodarné a zdravé.
Ak mi zdravie dovolí, iste sa zúčastním i ďalších pobytov. Rada pomôžem a svojimi možnosťami prispejem i k pohode, aby som aspoň takouto formou mohla poďakovať za vašu činnosť. Ste všetci obdivuhodní ľudia. Ďakujem.

Zuzana a David Komačkoví
Na R-IP sme so synom Davidkom po druhýkrát. Prvýkrát sme nevedeli, čo takýto pobyt môže ponúknuť. No po minuloročnej skúsenosti sme boli nadšení a už sme sa nedočkavo tešili, čo nám organizátori R-IP 2010 pripravia tento rok. Môžem povedať za nás oboch, že nás opäť milo prekvapili. Program bol bohatý na rôzne aktivity, ktoré umocňovalo aj krásne, slnečné, až trošku prihorúce počasie.

Výborné boli prednášky MUDr. Koškovej, psychologičky Mgr. Kočanovej, skvelý bol Kurz pohybovej liečby pri osteoporóze s primárkou Ďurišovou, pri ktorom sme mali aj názornú ukážku cvičenia. Darček – knihu s CD na cvičenie – sme si odniesli ako bonus. Ďalej boli výborné prednášky od Janky Dobšovičovej Černákovej na tému „Rodina so znevýhodneným dieťaťom“, ktorá bola pre mňa aktuálna a dozvedela som sa mnohé zaujímavé veci, ktoré mi pomôžu pri riešení problémov. Prednáška Radka Regieca „Ako si usporiadať svoj deň“ ma tiež veľmi oslovila.

Ďalším milým prekvapením bol krst DVD-nahrávok s cvičebnými zostavami pre deti s JIA a pre dospelých s reumatoidnou artritídou. Akciu moderovala herečka Bibiána Ondrejková. Ako hostia sa zúčastnili lekárske kapacity z NÚRCH. Aj tu účastníci dostali darček – práve pokrstené DVD, ktoré si inak záujemcovia môžu kúpiť priamo na sekretariáte Ligy v budove NÚRCH, alebo na dobierku cez www.mojareuma.sk. Tieto nahrávky špeciálnych cvičení nám veľmi pomôžu doma, keď si budeme precvičovať cvičebné zostavy, ktoré nás učia na rehabilitačnom oddelení. Kvalita špeciálnych cvičení zostavených v NÚRCH-u je už medzi pacientmi známa.

Z ďalších aktivít musím spomenúť plavbu loďou, alebo výlety do múzea v Krakovanoch, kde nám pani sprievodkyňa urobila pútavú a vtipnú prednášku. Nakoniec nás pohostila skvelými domácimi koláčikmi. Tekutiny sme doplnili vo forme kávy, čaju, minerálky a niektorí ochutnali aj domácu jabĺčkovicu od gazdu. Ďalej zaujímavá bola výstava v Podolí – miniatúrnych hradov, tiež so zaujímavým výkladom, ktorý bol síce pre nesmiernu horúčavu skrátený, ale nevadí, aj tak bol super. Po plavbe loďou sme išli na večeru do prekrásneho penziónu „Rybársky dvor“, kde sme sa v krásnom prostredí zrelaxovali a dobre sa porozprávali s ostatnými.

Nemôžem nespomenúť hotelový bazén s terasou, v ktorom sa v týchto horúčavách vyšantili deti aj my, dospelí. Ďalej večerná relaxácia s Ivetkou Klakovou, umelecké dielne s Maťkou, Ivetkou a Gabikou, v ktorých deti vytvorili prekrásne dielka. Je toho ešte veľa, o čom by sa dalo písať, ale na záver ešte jedno veľké ďakujem za skvelý pobyt, pri ktorom sme si úžasne oddýchli a nabrali kopec dobrej energie aj do ďalších, nie tak slnečných a niekedy aj ťažkých dní.

Marika a Csilla Nágelové
Nedeľa – odchod na pobyt.
Mala som nastavený budík na šiestu, ale vstala som až o deviatej, alebo o pol deviatej? Už ani neviem… Tak som vyskočila z postele a začala som rozmýšľať, čo spraviť skôr, aby som niektoré veci ešte nezabudla. Bola som rada, že nakoniec som všetko stihla, aj svoju raňajšiu kávu s mliekom. Vyrazili sme na cestu. Hotel sme chvíľu hľadali, trikrát sme prešli vedľa neho. Bol dokonale ukrytý za stromami. Vybalila som veci, horko-ťažko uložila všetko do skríň aj kúpeľne. Akurát som si ľahla čítať a vtom zazvonil telefón. Museli sme sa presťahovať. To ma vôbec nepotešilo, ale zobrala som naše veci a začala som sa sťahovať. Pol hodinu mi trvalo, kým som naše veci preniesla.
Potom sme išli dole do kongresovej sály. Csilla nakreslila svoje najmilšie zvieratko a predstavili sme sa. Pozerala som na ľudí okolo seba. Cítila som, akoby boli cudzí, ale však som ich už dva roky nevidela a niektorých som ani nepoznala. A teraz už viem, že mi chýbali. Ako aj teraz, keď spomínam na chvíle pobytu.
Bolo strašne horúco, takže sme zvyšok dňa strávili v bazéne. Csilla sa potápala. Ja som sa chcela slniť, trochu sa opaľovať, ale s ňou sa to nejako nedá.

Pondelok – mala som ráno dobrý pocit, keď som vstala,
vedela som, že máme veľa programu ale tešila som sa. Na odovzdanie detského kútika sme išli hromadne. Videla som známych ľudí, našu známu a milú nemocnicu NÚRCH. Chceli sme navštíviť aj Katku, ale práve mala dovolenku.
Prednáška pani doktorky Koškovej bola strašne dobrá, dobre rozpráva a vie aj zaujať. Vždy sa niečo zaujímavé a nové dozvieme. Máme ju rady. Na krst dvd-čka sme nešli, žiaľ. Csilla chcela byť radšej v bazéne. Škoda však, pretože sme nevideli Bibianu Ondrejkovú, ktorá bola určite zlatá. Ľutovala som to, ale asi to tak malo byť.

Utorok – rašelinový zábal.
Potom sme deň strávili v bazéne a opaľovaním sa. Medzitým bola prednáška psychologičky. Žiaľ, nemohli sme sa zúčastniť, zvíťazila vyššia moc, horúčava, tak sme išli do bazéna. Potom večerná relaxácia. Hm, spomínam si, ako chlapček pritom krásne zaspal. Večer sme ešte išli na prechádzku a dobre sme sa porozprávali. Deti medzitým šantili a na preliezačkách sa pobavili. My sme sa mohli aspoň porozprávať.

Na ďalší deň prednáška pani doktorky Ďurišovej.
Dobre prednášala a ja som sa cítila veľmi dobre. Veľmi sa mi to páčilo. A som rada, že sme dostali aj jej knihu. Mala som z tej prednášky krásny pocit, je to úžasná žena, veľmi pozitívna. Bola krásna a dokázala sa vzoprieť osudu, ako keby nikdy nebola chorá.
Deti vyrobili krásne obrazy. Strašne sa mi to páčilo. Bola radosť vidieť ich, ako robia malými rúčkami. Zvyšok dňa sme boli na slnku a vo vode. Večer Csilla vôbec nebola unavená, tak mi ešte aj zatancovala.

Vo štvrtok – sme mali obe masáže,
čo sa mojej Csille veľmi páčilo. Prvýkrát zažila takúto masáž. V  bazéne bolo veľa ľudí z našej skupiny, čo sa mi páčilo. Deti skákali do vody, potápali sa, ja som sa však chcela opaľovať, čo sa mi podarilo asi na 15 min.
Zažili sme plavbu loďou. Bolo to krásne. A hlavne to, že nám nepršalo. Hoci kapitán lode upozorňoval, že môže pršať. A potom krásna a čistá voda a zaujímavosti. Chlapček na vodných lyžiach, dobre mu to išlo.
Potom večera na Rybárskom dvore. Chutné jedlá, dobrá atmosféra, všetko bolo úžasné. Bol to dobrý pocit, byť tam s úžasnými ľuďmi. Hoci žijeme po všetkých kútoch Slovenska, cítila som, že je nám dobre spolu, akoby sme sa poznali stále.

Už sa blížil koniec pobytu, ale nechcela som si to ešte pripustiť. Ešte nás však čakal piatok.
Najprv procedúra, ľahla som si do vírivky. Aj Csilla mala ísť, len zrazu sa mi vo dverách objavil pán, že mám prísť, lebo nechcela ísť do vírivky, len tak stála. Tak som ju nahovárala, aby išla. Ale nakoniec si to užila. A popoludní výlet do Podolia, krásne modely kaštieľov a hradov. Deti sa osviežovali pod tečúcou vodou. My dospelí sme im to závideli.
Aj v múzeu v Krakovanoch to bolo zaujímavé, nikdy som nevidela toľko krásnych a zaujímavých vecí pokope. Myslím si, že všetci sme boli radi, že sme išli naspäť do hotela a mohli sme skočili do bazéna osviežiť sa.
Večer sme sa zišli všetci a porozprávali sa o tom, čo sa komu páčilo. A tancovali sme, už dávno som sa tak dobre nezabavila. Bola skvelá nálada, moja Csilla tak krásne tancovala, aj ju pochválili, aj Mirke sa páčila, keď spolu trochu tancovali. Bola skvelá nálada. Neľutovala som, že sme tam šli. Zahrali sme si aj biliard, ale len tak, po svojom. Potom sa k nám pridali chlapci a Csilla si s nimi zahrala. Ona s chlapcami vychádza lepšie. Už bolo neskoro, keď sme išli spať. Ale oplatilo sa.

Nakoniec ostala len sobota, balili sme sa
a lúčili sa a trochu som mala slzy v očiach. Nechcelo sa mi ísť domov, lebo to bol dobrý pobyt a úžasní ľudia. S niektorými som sa nemohla rozlúčiť, ale aspoň to bude ako keby sme sa ani nerozlúčili. Stretneme sa o rok. Už sa na to teším.

Miriam Hlavatá, 13 rokov
NEDEĽA
11.7.2010 – poobedie
Piešťany 16:52 hod.
Dnešok je úžasný. Myslím, že na tento deň nikdy nezabudnem. Sme v Piešťanoch na rekondično-integračnom pobyte a spoznávam tu veľa príjemných ľudí s rovnakou diagnózou ako mám ja – juvenilná idiopatická artritída.
Sme ubytovaní v hoteli Máj, ktorý sa mi páči. Predstavovala som si to tu trošku inak, ale je to oveľa krajšie. Som tu len ja a moja mama, brat a ocino nás čakajú doma.
Na prvom stretnutí, hneď po obede bolo perfektne. My deti sme mali kresliť zvieratká. Veľmi sa mi páčia zvieratká a mám ich rada, aj keď mám čerstvú veľmi smutnú spomienku. Za vysvedčenie som si kúpila morča. Volalo sa Justin. O dva dni sme šli na chalupu. Morča šlo s nami. Tam som mu urobila vonku na dvore obrovskú ohradu ale som na ňu nedala strechu. Na pár minút som odbehla do domu a zrazu počujem brata, ako ma volá a kričí JUSTIN. Stalo sa niečo hrozné – Justina zožrala mačka. Dva dni som nespala ani nič nerobila, len som plakala, Justin zomrel 3.7.2010. Stále mi ho všetko pripomína. Tak som ho aspoň nakreslila.
Dnes sa však stalo niečo úžasné. Od ľudí z tohto združenia – Liga proti reumatizmu – Sekcia mladých reumatikov a Klubu Kĺbik – som dostala veľmi peknú knižku za ilustrácie, ktoré som nakreslila do knižky Kamienky z mozaiky. Veľmi, veľmi ma to prekvapilo. Už dnes som chcela skúšať rôzne veci, ktoré tam boli, ale nemám tu taký materiál. Musí to počkať na doma. Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Som im za to veľmi vďačná a veľmi im ďakujem.

PONDELOK
12.7.2010 – večer
Tento deň bol pre mňa veľmi zaujímavý. Začalo sa to tak, že hneď ráno som sa s mamou vybrala na cvičenie, potom boli raňajky a po nich sme sa dohodli s jednou rodinou z Nitry, s ktorou sme sa išli pozrieť na otvorenie nového detského kútika. Mňa to až tak nezaujalo, ale nenudila som sa. Je to kútik v NÚRCH s peknými novými hračkami a knižkami, aby sa tam mohli hrať malé detičky, kým čakajú na vyšetrenie. Po príchode sme išli obedovať. Museli sme sa veľmi ponáhľať, lebo mama mala vírivku o 12:30 hod.
Ja som chvíľu bola na izbe a potom o 13:00 hod. som išla na stretnutie s pani doktorkou Koškovou. Ale po pol hodine sme sa s maminou vystriedali a šla som do vírivky ja. Myslela som si, že to bude hrozné a stále sa budem potápať. Alebo budem vo veľkej vírivke plávať na hladine. Bolo to však úplne super. Nastavili mi to veľmi príjemne, tak to so mnou nijako nehádzalo. Po vírivke som sa vrátila na prednášku. Najprv som nakreslila obrázok slnečníc a potom som sa naučila pliesť košík z novinového papiera. Veľmi ma to bavilo. Po skončení som bola prvý raz v bazéne. Najprv sme boli sami s mamou, ale potom prišli nejakí ľudia. Neskôr sme sa presunuli na krst DVD. Ten sa mi tiež veľmi páčil. Keď sa to všetko skončilo, šli sme sa navečerať. Večera bola vynikajúca, ale taká sýta, že som ju ani nevládala zjesť. Dovečerali sme a šli sme cvičiť. Prvý raz som cvičila JOGU. Bolo to zaujímavé, ale dá sa pri tom ľahko zaspať, moja mama aj zaspala. Dnešný deň sa už končí a ja idem spať. DOBRÚ NOC.

UTOROK
13.7.2010 – večer
19:30
Dnes som nemala žiadnu procedúru, ale mala som športový deň. Celkom sa mi to páčilo, aj keď som bola najstaršia. V každej súťaži som niečo získala. Jednu som vyhrala, ani som sa o to nesnažila. V ostatných súťažiach som nechávala vyhrať deti. Ony z toho majú väčšiu radosť, keď vyhrajú balón alebo plyšáka, či inú hračku.

STREDA
14.7.2010 – neskoro večer
22:45
Tento deň nemal chybu. Mala som 2 procedúry a to vírivku – bola super a skvelú masáž. Po obede som sa na tvorivých dielňach naučila niečo, čo som sa veľmi dlho chcela naučiť – SERVÍTKOVÚ TECHNIKU. Urobila som 2 obrázky a jeden pohárik. Neskôr som si vyrobila aj 3 rámčeky na fotky s použitím rôznych materiálov: korálkov, špagátu, farebných sklíčok. Bolo to niečo iné, ale tiež sa mi to veľmi páčilo. Potom som ešte bola v bazéne a neskôr sme sa vybrali do Kauflandu. Neskoro večer sme dorazili na diskotéku. Tá bola dosť nudná, takmer nik netancoval. Asi preto, že hrali strašne staré pesničky, na ktoré mládež nevie tancovať.

ŠTVRTOK
15.7.2010 – neskoro večer
23:10
Dnešný deň sa začal raňajkami, potom som išla na rašelinový zábal. Nebolo to až také zlé, ale mne tam bolo strašne teplo. Stále som sa tam otáčala… potom sa mi trošku roztrhol ten sáčok a všetko som im tam zašpinila. Myslím si, že zo mňa mali veľkú radosť 🙂
Po obede sme sa vybrali na výlet loďou. Keď som prišla dole na recepciu a chcela som vrátiť kľúč od skriniek pri bazéne, teta Maťa mi ho zobrala a do ruky mi dala pero. Ja som sa spýtala: ,,TO ČO JE?!?“ Ona povedala, že darček a hnala ma na hotelový autobus. Ja som stihla povedať, že tu ešte nemám maminu, ale autobus už odfrčal. My sme potom išli autom s tetou Ivetkou a jej manželom a tetou Gabikou na parkovisko k NÚRCH a odtiaľ pešo k lodi. Cesta loďou bola príjemná, nebolo tak horúco ako v hoteli. Kapitán lode nás upozornil, že možno bude búrka. Aj tak sme zostali na hornej palube. Odtiaľ bol krásny výhľad.
Po návrate do prístavu sme sa vybrali na Rybársky dvor. Tam sa mi tiež páčilo. Boli tam aj zvieratká: kačky, husi, papagáje, andulky, rybky a zajkovia. Jedlo tu tiež podávali chutné. Po skončení výletu sme sa presunuli do hotela. Tu sme išli len na diskotéku. Najprv nik netancoval, ale potom sa Oliver odvážil spievať spolu s kapelou a vyznať tak 18-ročnej Marianke lásku, hoci on mal len 8 rokov. Z terasy sme sa všetci nahrnuli dnu a začali sme mu tlieskať. Výborná zábava! Keď dospieval začala spievať speváčka. Zdalo sa nám dosť blbé, že všetci odídeme a tak sme začali tancovať. Ja som to veľmi nevedela. Viem trochu tancovať, ale len na moderné pesničky a nie také, čo sú o storočie pozadu. Po prestávke sme sa vybrali spať, bolo už dosť neskoro. Dobrú noc.

PIATOK
16.7.2010 – zapísané veľmi skoro ráno
00:10 v sobotu
Dnes/včera (v piatok) bol úžasný deň, po raňajkách sme boli vonku a potom som mala rašelinový zábal. Po obede sme sa vybrali na výlet pozrieť zmenšeniny hradov a zámkov v Podolí. Bolo veľmi horúco, ale aj tak to bolo zaujímavé. Niektoré modely hradov sa vôbec nepodobali na to, ako vyzerajú skutočné hrady v súčasnosti. V minulosti to boli prekrásne hrady, či zámky, teraz sú to už len zrúcaniny. Po skončení prehliadky hradov a zámkov sme sa vybrali do múzea. Bolo také staromódne a troška nudné. Výklad bol fajn. Ale jedna vec tam bola úžasná. Pohostinnosť. Nikdy som nevidela múzeum, kde privítajú návštevníkov pri vchode minerálkou a po skončení prehliadky múzea pohostia všetkých niekoľkými druhmi koláčov, kávou a čajom. To sa mi veľmi páčilo a všetkých to veľmi milo prekvapilo. Potom sme sa vrátili do hotela. Keď sme sa navečerali, stihli sme ísť ešte aj do bazéna. Potom bola diskotéka a pomaly sa blíži koniec pobytu. Všetci sme sa stretli na terase a hodnotili sme celý pobyt.

SOBOTA
17.7.2010 – pred obedom
presný čas neviem
Na pobyte som bola prvýkrát a spoznala som tu perfektnú partiu ľudí veľmi pozitívne naladených. Zdá sa mi, že oni nikdy nepoznajú plač a smútok z choroby, aj keď všetci poznajú bolesť, ktorá sprevádza reumu. Napriek tomu šíria a rozdávajú radosť okolo seba a to aj ľuďom, ktorí majú menej choré kĺbiky ako oni sami. Sú úžasní, skvelí, veľmi šikovní a milí. Ani to všetko nedokážem napísať.

🙂

Koniec

P.S.: Dúfam, že sa stretneme aj nabudúce.
Budete mi všetci veľmi, veľmi chýbať.

ĎAKUJEM ZA SEBA A ZA MAMINU, ŽE SME S VAMI MOHLI BYŤ.

—————
« Pocitovník 2011 / Pocitovník 2009 »

Téma: Pocitovníky