Rekondično-integračný pobyt detí z Klubu Kĺbik a SMR
Piešťany, Penzión Hellene, 8. – 14. júl 2012
Na YouTube si môžete pozrieť krátke video s fotografiami: Klub Kĺbik Pieštany_penz. HELLENE_2012
Janka DC
Rekondično-integračný pobyt LPRe – Klubu Kĺbik a Sekcie mladých reumatikov sa uskutočnil 8. – 14. júla 2012 v Piešťanoch v Penzióne Hellene.
V nedeľu 8. júla sa všetko začalo príchodom účastníkov pobytu na VČS LPRe-SMR a Klubu Kĺbik. Zvítania po roku nemali konca kraja. Schádzali sa starí známi, ale nesmelo sa pripájali aj nové tváre. Tento rok ich bolo medzi nami neúrekom, lebo sme si to dali ako prioritu, že pobytu sa prednostne zúčastnia rodiny a jednotlivci, ktorí ešte pobyt neabsolvovali. Spontánne sa začali hromadiť „narodeninové“ darčeky pre maskotov Remíka a Remku, ktoré sme odovzdali do Detského kútika v zimnej záhrade NÚRCH, aby sa mohli v priebehu celého roka deti hrať a zabávať počas hospitalizácie, alebo keď budú na ambulantnom vyšetrení.
Spoločný obed v Penzióne Hellene naznačoval, že sa zišla výborná partia detí i dospelákov. Neskôr pri bazéne, počas zábavného programu Palukyho kinder talkshow, sa uskutočnila veľká záhradná narodeninová párty Remíka a Remky aj s poschodovou tortou. Deťom sa páčilo maľovanie na tvár.
Po zotmení sme zoznamovací večierok otvorili obľúbenou hrou na „tajného priateľa“. Táto hra chytila malých aj veľkých. Počas celého pobytu svojmu „tajnému priateľovi“ posielajú drobné darčeky a pozornosti. Odhalenie sa koná až na rozlúčkovom večierku. Zvlášť milé boli kartičky s pozdravom, ktoré si „priatelia“ posielali. Nikto neriešil vekový rozdiel. Do hry sa zapojili malí aj veľkí. Nezabudli sme ani na „Pocitovníky“. Opäť vám ponúkame vyzbierané, nezabudnuteľné pocity, ktoré účastníci zachytili už počas pobytu alebo tesne po návrate domov. Už poznáte: https://www.mojareuma.sk/category/pocity/
V pondelok sa začal program raňajšou rozcvičkou pri vonkajšom bazéne v dvoch turnusoch, a tiež procedúrami, plávaním, cvičením a hrami v bazéne. Individuálny telocvik poskytovala úžasná fyzioterapeutka Mgr. Eva Ďurinová, ktorú by si najradšej každý zobral so sebou domov, lebo po cvičení s ňou ožívali všetky kĺby. Hotel poskytoval teplé gélové, pieskové a rašelinové zábaly. Na objednávku bolo možné využívať vírivku a saunu. No o tieto služby nebol v horúčavách veľký záujem. Ubytovacie zariadenia majú rôzne možnosti vo wellness procedúrach. Minulý rok boli procedúry možno o niečo pestrejšie, ale mali sme len malý bazén. Tento rok sme vsadili na dva bazény, vonkajší a vnútorný a potvrdilo sa, že to bola dobrá voľba. Deti i dospelí sa vyšantili a zaplávali si do sýtosti.
Najväčším prekvapením bol však príchod redaktorky RTVS zo SRo Márie Babinskej, ktorá v „Príbehu na týždeň“ zmapovala celý pobyt. Reportáže boli odvysielané už priamo v týždni pobytu. Takáto možnosť osvety sa nám podarila po prvýkrát a už od začiatku pútala na seba pozornosť účastníkov pobytu, ale aj našich rodín, priateľov a známych doma, ktorí takto sprostredkovane celý pobyt prežívali s nami.
Popoludní sme sa všetci stretli na neformálnej prednáške s diskusiou a individuálnymi konzultáciami s pani MUDr. Elenou Koškovou, detskou reumatologičkou z NÚRCH Piešťany. Pre deti boli pripravené tvorivé dielne so Zuzkou, kde si vyrábali „stromček šťastia“. Večer bol zábavný a hravý program pre deti i dospelých pri gitare.
V utorok sa okrem pravidelných procedúr uskutočnili „mini olympijské hry“ s animátorkou Luckou. Tu deti v zápale hry bojovali o krásne ceny a zbierali body, za ktoré si potom mohli nakúpiť všakovaké darčeky. Na chvíľu možno zabudli aj na boľavé kolienko či prštek. Pre dospelákov bola pripravená beseda „sociálne okienko“.
V stredu sa v tvorivých dielňach vlastnoručne vyrábali „mešce“ na hru, keď prišiel k nám pirát. Dospelákov veľmi zaujali pripravené prednášky. Dopoludnia motivačná prednáška s názornými ukážkami fyzioterapeutky Mgr. E. Ďurinovej, ako a prečo treba s deťmi doma pravidelne cvičiť. Popoludní zase prednáška s diskusiou PharmDr. Jozefa Zimu z Nitry o „Diétnych opatreniach pri reumatických ochoreniach“ (http://www.nutraceutica.sk). Zábavný večer sa vydaril nad očakávania, lebo „rodičia bavili deti“ hrou „hľadanie ukrytého pokladu“. Deti využili svoje „mešce na poklad“, ktorý sa po záhrade vysypal nešikovnému pirátovi. Deti mu poklad pomohli vyzbierať, za čo ich on ich odmenil darčekmi, ktoré mal ukryté v záhrade v modrom stane.
Vo štvrtok okrem pravidelných procedúr a programu pre deti organizátori pripravili prekvapenie pre dospelých. Prišli odborníci zo Školy Baristu (http://www.skolabaristu.sk/uvod.xhtmla). Predviedli nám ukážky i ochutnávku káv. Ich sprievodné slovo bolo skutočne veľmi zaujímavé, lebo sme sa dozvedeli o účinkoch kávy a rébusoch jej prípravy, ako skutočne lahodného a zdravého nápoja. Večer si v tvorivých dielničkách mamičky, babičky, ženičky, ale aj ich malé slečny vyrábali „brošne a brošničky“, ktoré ich budú zdobiť aj doma.
V piatok prišla medzi nás fotografka Ywona Púčiková. Zachytila prípravy na rozlúčkový večer. V tvorivých dielňach deti so Zuzkou, Gabikou, Milkou a ďalšími tetami vytvárali „nezábudníky“. Večer sme vyhodnotili celý pobyt. Deti dostali o absolvovaní rekondično-integračného pobytu tradičné certifikáty. Organizátori udelili zvlášť obetavým rodičom a partnerom LPRe-SMR Ďakovné listy za to, že prispeli k vydarenému rekondično-integračnému pobytu Klubu Kĺbik.
Veľká vďaka všetkým!
O rok dovidenia…
Vaša Janka DC
Gabi Č
Toto bola už moja piata účasť na rekondično-integračnom pobyte. Vždy si kladiem otázku, akých nových ľudí opäť stretnem a spoznám, aký program nás čaká, čo spolu všetci zažijeme. Ľudská fantázia je nekonečná. Stále sa podarí pripraviť nové prekvapenia a zaujať nielen deti, ale aj dospelých. Ja osobne som toho príkladom. Veď takým tvorivým dielňam sa jednoducho nedá odolať. Opäť vznikli krásne ručné práce, do tvorby ktorých sa zapojili takmer všetci. Aj keď mňa neposlúchajú ruky tak, akoby som chcela a nedokážem vytvoriť niečo podľa svojich predstáv, zato zvládnem pekne rozliať lepidlo na obrus alebo kibicovať druhým do ich práce. A je pritom kopa zábavy. Presne tak, ako pri spoločných večerných posedeniach, pri šantení v bazéne, pri športových hrách s deťmi, pri pesničkách s Palukym a Darilenkou.
Zábava bola aj keď nás navštívil trojnásobný majster sveta v príprave kávy. Priniesol so sebou všetko jeho potrebné „nádobíčko“ a šou začala. Najprv nás všetkých preškolil vo veciach týkajúcich sa kávy, vysvetlil nám správnu terminológiu a začalo sa variť. Kto mal na akú kávu chuť, takú mu „pán majster“ pripravil. A všetci sme si vychutnávali jeho majstrovské diela. Aj keď ja kávu nepijem, jednoducho som neodolala tomuto voňavému moku a musela som ochutnať.
Ešte donedávna som si myslela, že spôsob stravovania a reumatické ochorenia sú dve témy, ktoré nemajú nič spoločné. Z omylu ma vyviedol až PharmDr. Jozef Zima. Navštívil nás v penzióne a porozprával nám, ako môže to čo jeme a pijeme, pozitívne alebo negatívne pôsobiť na naše ochorenie. Vychádzal pritom z najnovších vedeckých štúdií. Dosť to na mňa zapôsobilo a niektoré získané poznatky som po príchode domov začala na sebe skúšať.
Zavítala medzi nás aj fyzioterapeutička Eva Ďurinová. Záujem o individuálne cvičenie pod jej vedením bol veľký, nestačili ani termíny, ktoré sme mali k dispozícii. Mala som možnosť dvakrát si zacvičiť a opýtať sa, ako riešiť problémy s niektorými kĺbmi a svalmi. Bola som veľmi spokojná s tým, ako ma dobre ponaťahovala a ako mi trpezlivo a zrozumiteľne vysvetlila čo a ako robiť.
Do „Pocitovníka“ som písala už viackrát a možno sa budem aj opakovať, keď poviem, že sa stretla skvelá partia ľudí, že nám bolo spolu fajn, dobre sme sa zabavili a mnohému sme sa aj priučili. Ale jednoducho to musím opäť spomenúť, lebo to tak cítim a dúfam, že nie som sama. Mohla by som o tom písať donekonečna, ale lepšie je raz skúsiť, ako stokrát o tom počuť či čítať. Stačí už len prísť a presvedčiť sa.
Liliana Maníková
Bol to najlepší rekondičný tábor na svete. Bola tam sranda… určite aj na budúci rok 😀 😀 😀 mám vás rada, celý tábor 😀 😀 😀
Andrea Grmanová a dievčatá
Dalo by sa napísať len jednoducho: „bolo super“, ale napíšem máličko viac.
Príchod na R-ip 2012 bol iný ako minulý rok. Poznali sme už zopár ľudí, tak sme nemali také obavy. A Piešťany? Tie nie sú od nás tak ďaleko.
Dievčatá sa veľmi tešili, ale najviac Terezka. Niekoľko dní pred odchodom si sama zbalila kufor, stále dookola pozerali na nete penzión a tipovali, ktorá asi bude naša izba. A izba bola naozaj krásna a celý penzión aj so záhradou a bazénom tiež.
R-ip je vždy pre nás zážitok, poučenie a spríjemnenie prázdnin. Hoci ja tam vidím deti, ktoré sú na tom horšie, ako naša Terezka a uvedomujem si, že to ešte aj u nás môže byť inak, ale na druhej strane, vidím deti, mladých ľudí, ako sa boria s chorobou, akí sú úspešní, šťastní a to mi zase dodá veľa optimizmu, že snáď to nejako zvládneme, že to nebude až také zlé.
R-ip v Piešťanoch bolo trochu iné ako v Liptovskom Jáne, ale pre mňa veľmi poučné. Terezka mala každý deň individuálny telocvik, ktorým sme si pripomenuli rehabilitačné cvičenia pod vedením Mgr. E. Ďurinovej. Zaujali ma všetky prednášky – aj príprava kávy, ale doľahla na mňa nejaká únava. Priznávam, aj som si trošku zdriemla, čo sa ospravedlňujem, lebo kávu nám ponúkali až po vyčerpávajúcej slovnej prezentácii.
R-ip v Piešťanoch bol zase trochu iný aj celkovou atmosférou. Bola taká neuveriteľne pozitívna a rodinná. Deti sa spolu zabávali a rodičia tiež. Sedávali sme spolu vonku na terase, pri bazéne. Vždy sme mali o čom rozprávať. Buď vážne, ale väčšinou veselo a zábavne. A decká, tie boli v bazéne takmer nonstop. Veď v tom teplom počasí sa ani inak nedalo.
R-ip v Piešťanoch bolo však tradičné tou neskutočnou energiou Zuzky, Janky, Lucky a ostatných žien, ktoré neustále vymýšľali rôzne hry a zábavky pre deti. Vyrábali zaujímavé „ručné drobnôstky“. To je až neuveriteľné, čo sa dá vlastnými rukami vyrobiť!
Ak to bude čo len trošku možné, o rok znovu dovidenia!!
Miriam Hlavatá
8.7.2012 – nedeľa
Konečneee!!! Už prišiel ten dlho očakávaný deň. Veľmi, veľmi sa teším na stretnutie s kamarátmi, so známymi aj neznámymi ľuďmi v Piešťanoch. Začína sa Rekondično-integračný pobyt 2012!!!
Dnes sme sa mali stretnúť už o 10:00 v NÚRCHu, ale my sme prišli o 11:00 hodine. Asi to nevadilo, lebo členská schôdza začala tesne po našom príchode. 🙂 Po skončení schôdze sme darovali hračky do detského kútika v NÚRCHu. Potom sme sa presunuli do Penziónu Hellene, kde budeme ubytovaní počas rekondičného pobytu. Rýchlo sme sa ubytovali a ponáhľali sme sa s bratom Marekom a ockom na obed. Ocko nás len doviezol a potom išiel do BB. Po obede oficiálne začal program rekondičného pobytu. Takmer všetci z ubytovaných hostí sme sa stretli pri vonkajšom bazéne. Bola oslava narodenín maskotov Remky a Remíka aj s tortou a zábavný program, zoznamovanie s novými tvárami a zahájila sa hra „tajný priateľ“. V tej poriadnej horúčave sa najviac osvedčil vonkajší bazén, kde sme sa super vybláznili. Popoludňajší program bol viac ako perfektný. 🙂 Mali sme možnosť „tetovania“ – trblietavého maľovania – na telo. Všetky deti a tety potetovala Zuzka Puzderová, len ja som sa „tetovala“ sama. Nakreslila som si zaujímavý farebný ornament na pravé lýtko a mame som nakreslila na nohu písmeno „A“ a ako Alica 🙂 O 22:31 sme už boli v posteli.
9.7.2012 – pondelok
Dnes ráno sa mi podarilo vstať ako prvej z našej rodiny. Zobudila som mamu aj brata a išli sme na rannú rozcvičku. Bolo to super. Potom sme sa vybrali na raňajky. Dali sme si všetko možné. Z každého sme kúsok ochutnali. Po raňajkách som sa šla korčuľovať. Korčuľujem veľmi rada, baví ma ten pocit voľnosti a rýchlej jazdy. 🙂 Škoda, že nemôžem korčuľovať bez obmedzenia! Potom som sa opaľovala a plávala v bazéne. Plávam tiež veľmi rada a milujem pocit, keď len tak ležím na chrbte a oddychujem. Dnes sme tu mali celý deň redaktorku Slovenského rozhlasu – Máriu Babinskú. Počas celého dňa nás zahŕňala množstvom otázok. Pripravovala si materiál do vysielania pre reláciu „Príbeh na týždeň“. O 11:30 som mala procedúru – bahenný zábal. Je tu veľmi horúco a ešte ten teplý zábal, no celá som bola spotená. Ale aj napriek tomu som si ten relax užívala. Škoda, že tu nie sú také procedúry, ako boli minulý rok. Vírivku som ani nevyskúšala. Hneď po mojej procedúre pani redaktorka potrebovala urobiť živý vstup do vysielania. Naživo sme išli ja, mama, teta Janka a pani doktorka Košková. Žiadna z nás sa nepomýlila ani nezakoktala. 🙂 Potom bol obed. Po obede som telefonovala s mojim ockom, povedal, že nezabudol počúvať rádio Slovensko a počul aj ten živý vstup. Počul všetkých, aj mňa. 🙂 Viem, že mám super ocka! Poobede bola prednáška s pani doktorkou Koškovou. Trochu som počúvala, neskôr som sa bola korčuľovať a potom som bola v bazéne. Hneď ako som sa stihla vysušiť, mali sme večeru. Aj tá nám všetkým chutila. Po večeri boli moje obľúbené tvorivé dielne. Tvorenie „stromčekov šťastia“ začalo mnohých tak baviť, že niektorí skončili až zajtra (teda po pol noci). Ja som odišla už o 23:30.
10.7.2012 – utorok
Dnes sa mi po tom včerajšku ani náhodou nechcelo vstať. Tak som rannú rozcvičku zmeškala. Ale po raňajkách sme stihli ďalšiu rozcvičku – tú s Ivetkou Klakovou (Miškou). Bolo fajn. Potom sme boli v bazéne a opaľovali sme sa. O 10:00 začali súťaže. Vôbec som nemyslela na to, že mám 15 rokov, súťažila som o stošesť – ako malé deti. (Vďaka za krásne dopoludnie Lucka!) Vyhrala som veľa cien – napríklad veľký zakladač, zápisník s mačičkou, poznámkový blok a mnoho ďalších vecí. A dostala som aj úžasného levíka od „tajného priateľa“. 🙂 Po skončení súťaží sme sa presunuli na obed. Cez obed mama na chodbe započula aj rádio Slovensko, dnes v „Príbehu na týždeň“ hovoril aj Dávid Komačka. Po obede som mala procedúru – gélový zábal (tiež teplý) a potom som išla do bazéna. Večera nám opäť všetkým chutila. Po večeri boli tvorivé dielne. Dnes sme šli spať ešte neskôr – niektorí až hodinu po polnoci. Ale za tie pekné stromčeky šťastia, náramky a prívesky to ponocovanie stojí. 🙂
11.-14.7.2012 – streda, štvrtok, piatok, sobota
Troška to skrátim. Máme tu toľko zaujímavých a zábavných vecí, program je super a ak chcem stihnúť všetko, tak mi na písanie neostáva veľa času. Dnes už nemám žiadne procedúry (veľká škoda!), ale stále sa tu niečo deje.
Začnem stredou. Najlepšie z dnešného programu boli tvorivé dielne so Zuzkou, mali sme nakresliť ráčika alebo dráčika. Malo to znázorňovať logo firmy alebo lieku pre reumatikov. Podarilo sa mi nakresliť dvoch drakov. Vyrábali sme si aj „mešce“ na peniaze, potrebné pri hľadaní pokladu.
Štvrtok dopoludnia sme opäť súťažili – hľadali sme ukrytý poklad. Po obede som sa bola korčuľovať a plávať v bazéne – teda robila som všetko možné, blbla som s ostatnými a toho plávania tam bolo pomenej. 🙂 Popoludní bolo prekvapenie pre rodičov. Pred večerou sme sa k dospelákom pridali aj my deti. Prekvapenie spočívalo v prezentácii prípravy kávy a na záver každý mohol ochutnať kávu, akú si vybral – dokonca aj staršie deti. Podávalo sa ristretto, espresso, káva s mliekom, ale aj mlieko s kávou a aj detské baby cappuccino (asi bez kávy). Mohli sme si povedať, aký obrázok chceme na kávičku vytvoriť. Večer sme opäť tvorili v tvorivých dielňach – brošne.
Piatok – blíži sa koniec. Asi každému dnes napadla táto myšlienka. Preto som si aj tento deň užívala naplno. Bol super, aj keď od rána pršalo a namiesto večere sme sa chystali opekať. V tvorivých dielňach sme vyrábali „nezábudník“ alebo obrázky ozdobené servítkovou technikou. Ešte pred večerou sa pár ľudí vrátane mňa vybralo na motokáry. To bola „pecka“, kto to ešte neskúsil, môže ľutovať. Večer ešte stále pršalo, a tak opekali a grilovali len kuchári v kuchyni a podávali nám tieto dobroty v jedálni. Večer bolo zhodnotenie pobytu, odhalenie hry „tajný priateľ“ a bola aj malá disco. Tancovali sme aj na pesničky Zuzky Smatanovej. 🙂 Práve ona je jednou z mojich najobľúbenejších slovenských speváčok, a tak poznám všetky texty jej piesní.
Sobota – najhorší deň pobytu 🙁
Už od rána niektorí plakali. Lúčili sme sa s tými, ktorí odchádzali. Ja som sa spočiatku celkom držala, lebo som si stále vravela, že tento rok nechcem plakať, ale keďže som odchádzala až medzi poslednými, poplakala som si, … ako vždy.
Koniec.
Budete mi všetci veľmi chýbať !!!
Tak vám aspoň želám, nech ste zdraví, neboľaví.
Marek Hlavatý
Nedeľa
Po čase strávenom cestovaním sme natešení konečne dorazili do Piešťan. Najprv mama so sestrou Mirkou šli na členskú schôdzu. Ja som na schôdzu nechcel ísť, lebo som ešte nikoho nepoznal, tak som sa bol s ockom prejsť v meste. Po skončení schôdze sme boli v NÚRCHu odovzdať darčeky – hračky do detského kútika, potom nasledoval presun do penziónu Hellene v Piešťanoch. Šli sme na obed, ani sme sa nevybalili. Jedlo bolo výborné. Tešil som sa, že celý týždeň budeme mať na výber z dvoch jedál, hneď sme si aj objednali obedy a večere na celý týždeň. Do večere som už bol v bazéne. Okolo bazénu bol program – oslava druhých narodenín maskotov Remíka a Remky aj s parádnou tortou, zoznamovací večierok a zahájenie hry „tajný priateľ“ (super hra!). Teraz už viem, ako sa to hrá, už trochu poznám ľudí, no na začiatku som mal v tom riadny guláš, lebo som na pobyte prvýkrát. Nedeľa bola celkom fajn.
Pondelok
Boli sme na rannej rozcvičke! Ani sa mi nechce veriť, že som bez problémov vstal. Takmer celý deň sme strávili v bazéne. Objednal som si na zajtra procedúru. Medzi ľuďmi sa pohybovala redaktorka Slovenského rozhlasu Mária Babinská a nahrávala reláciu „Príbeh na týždeň“. Inak sa už nič vážne nedialo. Poobede organizovali šikovné tety tvorivé dielne, ale bolo to skôr pre dievčatá. Mamina a Mirka boli aj na prednáške s pani doktorkou.
Utorok
Dostal som darček od tajného priateľa. Poobede sme mali vonku súťaže a hry. Páčilo sa mi to, aj som niečo povyhrával. Procedúra, ktorú som absolvoval bola fajn, ale mohol som ísť na to len raz, to je málo. Sestra mi rozprávala, že na predchádzajúcich pobytoch mala každý deň jednu alebo aj dve procedúry, okrem toho ešte bazén, jacuzzi, tak som sa aj ja na to tešil, ako budem relaxovať. Mamina sľúbila, že nám nejaké procedúry aj priplatí, ale asi žiadne neboli.
Streda
Vo wifi zóne sme boli časť dňa. Inak sme boli ešte v bazéne, kde ma všetci topili, a to sa mi nepáčilo. Nemal som žiadnu procedúru, akurát pri vnútornom bazéne ma provokovalo prázdne jacuzzi. Na tvorivých dielňach sme mali nakresliť raka alebo draka. Tak som sa snažil, akurát som neskoro postrehol, že to mal byť návrh loga na nejaký liek proti reume alebo čosi podobné. Kreslil som zlého draka z rozprávky.
Štvrtok
Opäť sme mali vonku nejaké hry. Najprv sme si mali na tvorivých dielňach pripraviť „mešec na poklady“, potom sme poklady hľadali. Páčilo sa mi to. Pirát bol skvelý! Ešte teraz sa na ňom smejem. Potom sme boli už len na počítači, dospeláci boli na akcii o príprave kávy. Potom aj nás pozvali na ochutnávku, ponúkali aj akési detské cappuccino. Neskôr boli tvorivé dielne, to bolo dobré.
Piatok
Hrozná atmosféra! Vonku prší, väčšinu dňa sme len vo vnútornom bazéne, všetci sa už pripravujú na rozlúčku (aspoň baby), my chalani aj moja sestra sme si zašli na motokáry a to ja milujem! Keďže pršalo, tak namiesto plánovanej opekačky nám pripravili kuchári grilovačku v kuchyni a konzumovalo sa v jedálni. Večer sa mi páčil zábavný program a diskotéka. Odhalenie „tajného priateľa“ bolo tiež výborné! Záviselo to od hereckých schopností účastníkov. Niektorí boli výýýbornííí.
Sobota
Zavládla atmosféra lúčenia, dievčatá plakali, chalani sa potulovali vonku, prípadne posedávali vo wifi zóne a vo vestibule, niektorí na poslednú chvíľu balili. Museli sme do 10:00 opustiť penzión, lebo nás prichádzali vystriedať do penziónu ďalší hostia – svadobčania.
Stihli sme to, vidíme sa na benefícii.
Rodina Komačková
Naše pocity z R-ip 2012 sú opäť úžasné. Tieto stretnutia vnímame ako stretnutie jednej veľkej rodiny, ktorú spája spoločná diagnóza. Cítime sa v tejto rodine skutočne skvele. Nikto sa na nič nehrá, nikto sa nad nikoho nepovyšuje, všetci sme si rovní. Priznám sa, že sme boli veľmi radi, že sobotné lúčenie netrvalo dlho. Melanchólia, ktorá visela nad nami, bola silná a nebolo nám jedno, že už to skončilo a bude to znova až o rok. Dávidko viackrát hovoril, že mu je smutno za tým všetkým a skutočne sme to aj na ňom videli. Je to pre nás potešujúce, že si zvykol na tú novú rodinu vzhľadom na jeho nevyspytateľné správanie počas našich prvých R-ip.
A čo sa týka programu? Boli sme veľmi spokojní. Či už to bola prednáška MUDr. Koškovej alebo Dr. Zimu, prednášky o káve alebo o správnom rehabilitačnom cvičení Mgr. Ďurinovej spojené s názornými ukážkami. Proste výborné, pretože každá prednáška nás naučila mnohé nové veci. Veľmi by sa nám to páčilo zopakovať aj na budúci rok. S penziónom sme boli tiež veľmi spokojní, stravovanie taktiež perfektné. Jediné čo nám vadilo, boli vankúše, z ktorých vytŕčali kostrnky peria a neboli najčistejšie i keď nepochybujeme o tom, že boli právané.
A čo dodať na záver? Už aby bol júl budúceho roku a znovu sme sa všetci stretli. Bude to mať len jednu malú nevýhodu, že budeme o rok starší (ale o to krajší a múdrejší).
Zuzka Kováčová
Už som sa vás nevedela dočkať! 😀
Kým rozhutujem, ako sa dopravím do Hellene, „cesta“ ma akosi sama od seba zavedie až k vám…
Zdravím VURCH/teda NURCH a hneď vo dverách sa dozviem o novom bábätku… 😀 No úúžasne to začína!!
A takisto aj pokračuje:
počasím ako na objednávku, prednáškami (hmm a tá kávouvoňajúca!), nezáväznými „pokecmi“
hudbou (vďaka Darilenka a Budzogáň!), „dielňami“ (bola pekná tá naša „Sakura“, však, Adi!),
zúčastním sa olympiády, idem pozrieť, ako sa má môj milovaný strom, dokonca plávam v bazéne… a…
A užívam si to tu celým svojim bytím… s VAMI!
V sobotu zas a znova znenávidím rýchle plynutie času…
Tak sa mi majte… Ďakujem. Z. 🙂
PS: díky Víla, aj za ten pohodový výlet na kúpeľný ostrov
Lucka Slejzáková
Na rekondično-integračný pobyt sa teším už vopred, lebo po roku mám možnosť opäť sa stretnúť s reumatikmi, s ktorými som sa zoznámila počas predchádzajúcich pobytov, a ktorí sa stali mojimi dobrými kamarátmi. Niet sa čomu čudovať, pretože nás spája ozaj mnoho, hoci sme z rozdielnych kútov nášho krásneho Slovenska. Keď prichádzam do penziónu z dosť veľkej diaľky, takmer z druhého konca Slovenska, hneď na recepcii mám možnosť uvidieť prvé známe tváre, čo vyvoláva nielen úsmev na mojej, ale aj na ich tvári. Po zvítaní a ubytovaní sa, začína prvá veselá show dvoch skvelých ľudí, ktorí nás v Palukyho kindershow naladia na veselú hudobnú nôtu. A aby bolo aj niečo sladké k tomu, po zaželaní všetkého dobrého v podobe piesne Happy Birthday (v slovenskom znení) Remíkovi a Remke, k ich druhým narodeninám, nesmie chýbať torta od Zuzky. Potom nastáva čas na prvé rozhovory. Tie pokračujú do neskorého večera, kedy sa máme všetci možnosť verejne predstaviť, resp. zoznámiť a hneď nám aj pridelia úlohu na celý týždeň: byť „tajným priateľom“ niekomu, koho sme si vylosovali na papieriku. Keďže nie všetci sa poznáme, a tiež nie všetci si dobre pamätáme mená na prvýkrát (jasné, že teraz hovorím najmä o sebe), meno človeka, ktorého máme napísané na papieriku, sa preto stáva podnetom na inkognito pátranie po niekom, kto dotyčného pozná. A že to môže byť nielen veselé, ale priviesť vás aj k slzám. Neúspešné pátranie chvíľu vyzerá zúfalo. Dotyčného odhalíte až pri ôsmom človeku, ktorý ho už konečne pozná! Vďakabohu! 🙂
Na druhý deň nás čaká oboznamovanie sa s denným programom, v ktorom je zakomponovaná návšteva redaktorky zo Slovenského rozhlasu, ktorá zaujímavým spôsobom približujem širokému poslucháčstvu celého Slovenska náš život s reumou. Okrem toho je ešte v ten istý deň pripravená prednáška s MUDr. Koškovu, ktorú, najmä ja, počúvam s veľkou radosťou. Konečne jeden lekár, ktorý sa stotožňuje s mojím presvedčením, že človek sa nemá upnúť len na medikamentóznu liečbu. Treba sa snažiť aj sám a aktívne sa zapájať do liečby. Hľadaním nových možností si pomáhame napr. v podobe úpravy stravy. Je dôležité nájsť to, čo vlastnému telu vyhovuje a minimalizovať to, čo mu neprospieva, proti čomu sa vzpiera. Správna životospráva či aktívny spôsob života v medziach svojich možností sú veľmi osožné. Netreba sa pasívne podvoliť osudu.
Podvečer sa začínajú naše prvé pokusy v tvorivých dielňach v podobe tvorby „stromčekov šťastia“. Musím podotknúť, že sa nielen vydarili, ale boli jednoducho úžasné. Spoločný večer sa dosť rýchlo schýlil ku koncu, kedy sme si išli dobiť baterky, aby sme mohli na druhý deň pripraviť zábavné dopoludnie pre deti v podobe mini olympijských hier. V rozličných disciplínach si mohli deti nazbierať body, ktoré si mohli v zmenárni zameniť za rozličné predmety a hračky. Keďže nielen deti bývajú zvedavé, ale rovnako sú zvedaví aj dospelí, hrali sme sa napokon všetci spolu. 🙂 Deň pokračoval poobedňajšou prednáškou Janky Dobšovičovej Černákovej pre nás dospelákov: „sociálne okienko“. Hlavnou témou bola oblasť sociálnych vecí, sociálneho poistenia a invalidné dôchodky, s ktorými sa môže reumatik vo svojom živote stretnúť. Pre deti boli pripravené tvorivé dielne so Zuzkou Puzderovou, ktoré pokračovali aj v nasledujúcich dňoch, kde sa zhotovovali krásne „mešce“. Využili ich v podvečernom hľadaní ukrytého pokladu, s pokynmi od ozajstného piráta. Pre nás dospelákov bola pripravená zaujímavá prednáška o „diétnych opatreniach pri reume“, ktorá mnohých zaujala natoľko, že sa o nej nielen hovorilo pri večeri. Zazneli komentáre týkajúce sa toho, že za túto večeru by nás prednášajúci veľmi nepochválil, najmä nie za ten koláčik, ktorý sme dostali na záver. 🙂
Ďalšie dni nám rýchlo ubiehali. Dopracovali sme sa k ďalším činnostiam nielen v podobe tvorivých dielní, ale aj dopoludňajšieho programu pre deti v podobe hier a súťaží družstiev. Všetci súťažiaci prejavili svoju šikovnosť, rýchlosť a tímovú spoluprácu. Rozhodne im nechýbal súťažiaci duch a vrhali sa do súťaží s veľkým nasadením. Neskôr sme mali možnosť zúčastniť sa na prezentácii a ochutnávke kávy. Svoje umenie nám predviedli a bližšie nás oboznámili s umením prípravy pravej chutnej kávy, ktorej mnohí dospeláci nevedia odolať. Asi som bola jediná, ktorej sa slinky na kávu vôbec nezbiehali. Viem, že mnohí ju ochutnávali s veľkým potešením. Neskôr mali všetky ženy a dievčatá možnosť naučiť sa zhotovovať krásne brošne pod vedením Zuzky. Na druhý deň sa im hrdo vynímali na hrudiach.
A tak nám postupne svitol posledný deň nášho spoločného programu. Rozlúčkový večer mala zakončiť opekačka. Tá sa však nakoniec pre nepriazeň počasia odohrala vo vnútri penziónu, čo však vôbec neubralo na apetíte všetkých zúčastnených. S veľkou chuťou sa pustili do pripravených dobrôt. Chvíľku sa zdalo, že pre oneskorencov sa toho už veľa nezvýši, nakoniec však všetko dobre dopadlo a hladný neostal nik. 🙂 Po výdatnej večeri došlo ešte k odhaľovaniu „tajných priateľov“. Takéto odhalenia sprevádzal smiech z pátravých rúk na tele svojho „tajného priateľa“, ktorými sme sa snažili odhaliť, o koho ide. Našťastie, všetko dobre dopadlo a z „tajných priateľov“ sa tak mohli stať priatelia ozajstní. Posledný večer sa niesol v duchu zábavy. Blížiaci sa deň odchodu vnášal smútok do našich myšlienok. Ráno ešte posledné raňajky a po rozlúčke so skvelými ľuďmi sa to postupne rozpŕchlo na všetky svetové strany. Bolo nám spolu skvele! Tak o rok, priatelia! 🙂
OK duo: Darilenka Okáliová – Komlóssyová a Paluky Komlóssy – Okáli
Na pobyt v Piešťanoch sme sa pripravovali spoločne. Pravidelne, niekoľkokrát týždenne sme cvičili na gitarke a husličkách. Nekonečne sme sa zabávali a smiali pri zostavovaní našich dialógov a vytvorili sme komickú dvojicu Darilenka a Paluky.
Túto akciu považujem za osudovú, nakoľko naša zosnulá mamička Elenka, kvôli ktorej vznikla aj MP Bratislave bola krstená ako Helena (rovnako ako náš penzión).
Hneď v nedeľu, len čo sme sa ubytovali a aklimatizovali do nových podmienok, odohrali sme náš prvý duet s názvom: „Palukyho kinder talkshov aneb zoznamovací večierok“. Aj tu sa nám osvedčili naše oxeroxované spevníky v euroobaloch. Mimochodom, šli tak na dračku, že Palukymu a Darilenke sa neušli, no publikum bolo tak úžasné, že sme ich vlastne nepotrebovali, keďže všetci sa aktívne zapájali, spievali a chrastili na chrastítkach.
V pondelok vystúpila s prednáškou detská reumatička pani doktorka z NURCH. Prednáška sa nám veľmi páčila a prekvapila nás diskusia mamičiek a fundovanosť pani doktorky pri odpovediach na ich otázky. Po diskusii vyzvala mamičky ešte k individuálnym pohovorom. Veľmi som bol prekvapený, že takmer všetky detičky poznala. Pani doktorka, srdečná vďaka.
Pondelok bol zároveň v znamení návštevy pani redaktorky SRo Márie Babinskej, ktorá robila s účastníkmi R-ip rozhovory do relácie „Príbeh na týždeň“, ktorý bol venovaný nášmu pobytu. Chcel by som touto cestou vysloviť obdiv k profesionálnemu, ale empatickému prístupu, s ktorým pristupovala k účastníkom pobytu. Je to majsterka nielen hovoreného slova, ale má v sebe charizmu a obrovskú dávku trpezlivosti – keď bolo treba odpovedajúceho pohladiť, pohladila ho. Keď rozprávali o svojom ochorení a problémoch, mala slzy v očiach a bolo na nej vidieť, že s respondentom prežíva jeho bolesti.
Rok 2012 je v znamení olympiády, a preto aj my sme spravili našim detičkám malú detskú olympiádu. Dospeláci robili usporiadateľov. Zapájali sme sa aj do súťaží a bol to pre nás veľmi príjemný návrat do detstva.
Ja som bol na stanovisku futbalu a kopal som deťom loptu späť. Bolo to veľmi fajn a mal som väčšiu radosť, ako samotné kinderka. Keďže bolo slniečko a nechcel som sa spáliť, bol som v košeli. Samozrejme v rozopnutej. Keď som na izbe košeľu odložil veľmi sme sa s Darilenkou chichotali. Na bruchu mi vznikol od slniečka ružový asi 15 cm hrubý pásik.
Poobedňajšia Jankina prednáška – „sociálne okienko“ bola tiež pekným zážitkom. Príjemne sa na ňu pozeralo a príjemne počúvalo. Myslím, že ľuďom dodala potrebné informácie a odvahu na sebaobhajovanie pri vybavovaní svojich potrieb a požiadaviek z pozície pacienta.
Bolo krásne robiť s detičkami „stromčeky šťastia“ z korálikov a perličiek. Všetky urobené stromčeky boli jedinečné svojou farbou, tvarom aj veľkosťou, tak, ako sme rôzni aj my všetci. Ale všetky boli krásne. Ja som nemala okuliare na blízko, a tak sa mi stromček ťažšie robil, ale pomohlo mi malé dievčatko a hlavne Zuzka Puzderová – animátorka, a tak som mohla môj stromček darovať Palukymu, ktorý sa veľmi potešil.
Najviac sa nám páčilo, že sme boli všetci skrytí a aj reálni priatelia.
SRDEČNÁ VĎAKA!!
Emília Sirocká
Na rekondičnom pobyte v Piešťanoch som bola s mojou 16-ročnou dcérou Simonou. Chceli by sme sa podeliť s našimi pocitmi. Keď sme prišli do Piešťan, hneď sme sa ubytovali a išli sme si pozrieť hotel. Obe trpíme skoliózou. Hneď v prvý deň, krátko po príchode bola výročná schôdza našej LPRe-SMR a Klubu Kĺbik. Po návrate na hotel sa každý s každým zoznamoval. Začali sa formovať nové priateľstvá. Tento pobyt bol jeden z najlepších, aký sme kedy zažili. Celý týždeň sme mali úžasný program, a to zásluhou organizátorov a rip-tímu. Uprostred týždňa sme mali prednášky o príprave kávy a o vplyve stravy a OMEGA3 mastných kyselín pri reumatických ochoreniach. O zábavný a voľnočasový program, ktorý bol určený pre deti, sa starala koordinátorka R-ip Zuzka, ktorá vymyslela fantastický program pre tvorivé dielne. Zapojili sme sa do výroby obrázkov, do keramickej výroby a výroby stromčekov šťastia. Boli prichystané aj rôzne hry pre deti, ako „mini olympijské hry“ s Luckou, kde sa deti výborne zabavili. Z procedúr bol bohatý výber z niekoľkých relaxačných zábalov a rehabilitačných cvičení, o ktoré bol samozrejme neutíchajúci záujem.
Po celý čas bola výborná zábava, spojená s kúpaním v bazéne, perfektné ubytovanie, výborná strava, výborný personál v Penzióne Hellene, ktorý sa o nás ukážkovo staral.
Proste cítili sme sa tam, ako jedna veľká rodina.
Vierka Palčeková
Ďakujem Janke, ktorá mi zavolala, či by som sa nezúčastnila rekondičného pobytu. Prežila som nádherný týždeň s priateľmi, ktorých som nevidela 16 rokov a stretla som nových, ktorí tiež navždy zostanú v mojom srdci. Všetko bolo super – program, ubytovanie, cvičenie. ĎAKUJEM – ešte raz Janke a taktiež Zuzke. Odviedli kus dobrej roboty, nie však pre seba, ale pre deti a pre nás dospelých. Všetko malo svoj zmysel a význam – či to boli prednášky alebo hra na „tajného priateľa“, či výroba „stromčekov šťastia“. Osobne som rada, že som spoznala Lucku, s ktorou sa mi bývalo veľmi dobre. Má rada deti. Potvrdila to dokonalou prípravou na mini olympijské hry. Pozdravujem všetkých a prajem hlavne lepšie zdravie a niekedy dúfam dovidenia.
Jarka Zástěrová
Je těžké vypsat veškeré pocity, které člověk měl během rekondičního pobytu v Piešťanech 2012. V každém případě to byly pocity vesměs příjemné a milé.
Nejvíc nás uchvátila hra na „tajného přítele“. Určitě pomáhá v tom, aby člověk alespoň trochu poznal lidi, kteří s ním sdílí rekondiční pobyt.
Ze začátku jsem byla opravdu hodně rozpačitá i přes to, že jsme měli v neděli představovací a seznamovací večer. Z tolika lidí jsem si pamatovala opravdu jen někoho. Tak jsem se ze začátku trápila, co s tím budu dělat, když stále nevím o koho jde a nikoho stále neznám. Trochu to prolomil první dáreček pro Gábinku (dceru) od neznámého přítele. Hodně nás to překvapilo až tak, že Gábi do „Pocitovníku“ namalovala radost z lentilek, které dostala. Tato radost mě natolik nakopla, že jsem začala intenzivně zjišťovat naše svěřence, pro které jsme byli my „tajnými přáteli“, abychom je také mohli obdarovat a udělat jim radost a zároveň být co nejvíce nenápadní. A abychom zůstali co nejvíce v utajení, nemohla jsem úplně prozradit Gábince, komu jsme „tajnými přáteli“, protože ona hned všechno prozradí. 🙂 Díky postupnému zjišťování našich přátel, jsem poznávala stále více lidí, ale přiznám se, že nejvíce jsem se s nimi obeznámila, až při závěrečném večeru, kde se udělovaly diplomy a poděkování. Tu konečně probíhalo i odhalování „tajného přítele“.
Program pobytu byl velmi bohatý, na mě až moc. Přiznám se, že jsem si přijela na rekondici spíše odpočinout. Od té doby, co jsem po rodičovské dovolené nastoupila zpět do zaměstnání, jsem opravdu v jednom kole i přes to, že mi s hlídáním dcery pomáhá babička. Chtěla jsem si také prohlédnout město, ve kterém jsem nikdy nebyla, takže některé aktivity jsem vynechala.
V pondělí 9.7.2012 mě nadchla přednáška MUDr. Eleny Koškové. Díky ní jsem zjistila, že léčba dnešních dětí je na daleko lepší úrovni, než byla v mém dětství. A hlavně z psychologického hlediska se zlepšil vztah pacient s lékařem. Určitě někteří pacienti paní doktorky netuší, jaký velký poklad je léčí. Pokud lékař umí být partnerem pro nemocného, což paní doktorka na první pohled je, léčba probíhá daleko lépe.
Ve středu 11.7.2012, kdy se konala přednáška PharmDr. J.Zimu ohledně dietního opatření mě také nadchla. I jsem přemýšlela, že by naše RL v ČR mohla najít sponzory a pana doktora pozvat k nám. Jeho rady ohledně výživy chci vyzkoušet.
Tvořivé dílničky, hry a soutěže byly pro nás velmi přínosné a obdivuhodné. Zuzka i Lucka byly pro naši Gábinku jedničky ve vymýšlení her a výtvorů.
Individuální cvičení byl pro mě také velký přínos, Eva Ďurinová je jedna z výborných fyzioterapeutek, které jsem poznala. Kéž by byly všechny takové.
Děkuji všem za krásný týden v Piešťanech 🙂
Viera Podzimková
Snažím sa, no nestíham. Mala by som skôr vstávať.
Vrátim sa k nedokončenému pobytu v HELLENE. I keď som nemohla zo známych (rodinných) dôvodov absolvovať celý pobyt, dovoľte mi aspoň pár slov. Fantastický výber ubytovacieho zariadenia – penzión a lokalita!!! Ak to bude možné, odporúčam aj v budúcnosti opakovať!
Horúce počasie a bazény celý deň k dispozícii, výborná kombinácia, čo viac ako pohyb na vzduchu a plávanie v ktorúkoľvek hodinu by vám odporučil každý lekár.
Celý penzión vyhradený len pre účastníkov nášho pobytu – nik sa nestresoval, pohodlné domáce oblečenie, neformálny prístup a tolerancia od personálu.
Mrzí ma, že som neabsolvovala prednášky, na ktoré som sa tešila.
Vysoko vyzdvihujem animácie Zuzky a ostatných dievčat. Zaujali maľovaním, výrobou „stromčekov šťastia“ na rozvoj jemnej motoriky. Hra „tajný priateľ“ vyprovokoval mnohých ku kreativite a k nápaditosti. Športové disciplíny prispeli k súťaživosti a to, že deti mali možnosť nákupu cien za získané body bola motivačná forma odmeny za prejavenú snahu.
Prvá ranná rozcvička bol môj drobný prínos k práci a snahám Riptímu.
Dovoľte mi, aby som ešte raz poďakovala za možnosť absolvovať pobyt.
Už teraz sa teším na budúci rok na vás všetkých.
Zišli sa veľmi príjemní a hraví ľudia.
Ďakujem Výboru za celoročnú prácu pre nás.
Želám veľa zdravia a úspech v práci.
Zuzka Puzderová
Pocity, pocity,… stráááášne véééééľa…
Viete, kedy som si uvedomila, že už mám konečne suché oči? Až v Žiline… a to je od Piešťan dosť ďaleko. Možno niekomu vybehol na perách kútik úsmevu, ale tak to bolo – dokonca mám na to aj svedkov!
Všetko sa mi rátalo, jeden deň za druhým, suma sumárum 100%, či už po stránke psychickej, tak a fyzickej. Som unavená, ale s blaženým pocitom naplnenia očakávaní. Všetky moje sny, plány, túžby a pocity zadosťučinenia zrazu dostali šancu na realizáciu.
Prekvapil ma záujem o hru na „tajného priateľa“. Myslím, že sa každý dobre pobavil a posnažil. Ja som sa snažila svojej tajnej priateľke utajiť svoju identitu, ale nedarilo sa mi. Bola som expresnou rýchlosťou odhalená zoči-voči, ešte pred odtajnením.
Moja veľká vďaka patrí pani redaktorke zo Slovenského rozhlasu, ktorá nám umožnila prezentovať sa pred celým Slovenskom. Doma, pred blokom sme vystúpili z auta a susedka ma vítala na okne: „ja som o vás počula… a to vy takto robíte?… som prekvapená…“ a podobne.
„Drôtiky, drôtiky, kto vám dodal šmrnc?“ to mi napadá, keď pozerám fotografie stromčekov šťastia, ktoré ste vyrobili. Moje slová poznáte: „fantázii sa medze nekladú“ a tu bola fantázia na správnom mieste. Som pyšná, že som bola dobrá „učiteľka“.
Keby ste všetci vedeli, ako sme pripravovali poklad. Rozmýšľali sme, ako to spravíme. Nakoniec vyhrala improvizácia a kreativita. Keď mi maľovala Milka zub načierno, a potom som sa zbadala v zrkadle, to bolo rehotu. Smiala som sa sama zo seba, ako som doriadená. Ak by som však bola niekde na mori, tak by som určite uspela ako pirátka. Ako som videla, tak sa to páčilo všetkým a poklad bol prekvapením aj pre deti (aj keď niektoré rozbaľovali skôr, ako bolo treba – ešte v stane).
Perfektne som sa zabavila pri „mini olympijských hrách“. V tej chvíli som mala tiež 10 rokov. Ako sa mi nedarilo? Dúfam, že to nikto nevidel.
Pochutnal si niekto aj na káve? Tento program bol do osudného dňa stále prekvapením a prekvapenie sa nakoniec podarilo. Prišlo, zaujalo nielen mňa, ale ako som si všimla, aj personál penziónu. Na budúci rok už budú mať v ponuke aj „ristreto“.
Najkrajším záverom, aký mohol byť, bolo oceňovanie účastníkov, úprimné poďakovania a krásne úsmevy. Slzy boli prirodzenou bodkou na záver aj pre nás.
Ešte raz všetkým ďakujem, že som vás opäť stretla. Dúfam, že ste boli spokojní aj so mnou. Kritiku prijímam a budúci rok to bude ešte lepšie.
R-ip 2012 podporili
Spoločnosť Abbott Laboratories Slovakia, s.r.o., Penzión Hellene Piešťany, Škola Baristu BB, PharmDr. Jozef Zima, MUDr. Elena Košková, Mgr. Eva Ďurinová, OKduo, RTVS – SRo, Mária Babinská,
Verejná zbierka Benefícia 2011 a podiel asignovanej dane FO a PO za rok 2010
Ďakujeme!
—————
« Pocitovník 2013 / Pocitovník 2011 »
Téma: Pocitovníky
