Rekondično-integračný pobyt Sekcie mladých reumatikov a Klubu Kĺbik

Liptovský Ján, Hotel Máj, 12. – 18. júl 2009

Na YouTube si môžete pozrieť video s fotografiami: Klub Kĺbik Liptovský Ján_hotel Máj_ 2009

Rodina Fučíková
12.7.2009 – nedeľa
Je slnečné nedeľné dopoludnie, prichádzame do Liptovského Jána (hotel Máj) na náš druhý rekondičný pobyt (prvý bol v Trenčianskych Tepliciach). Prišli sme traja: ja – mama Alena, naša najmladšia dcéra Marianka a náš ocko Marián. Prišli sme skôr ako ostatní a na recepcii nám recepčná povedala, že nás ubytujú až po 11. hodine. Vybrali sme sa na prechádzku. Cestou sme zistili, že neďaleko sa nachádza starobylý kostol, kde sme boli na svätej omši.
Keď sme sa vrátili recepčná nám dala kľúč od izby, odkiaľ máme krásny výhľad na Tatranskú prírodu. Je tu čerstvý svieži vzduch, čomu sme veľmi radi. Po chutnom obede sme mali privítanie s Jankou Černákovou – zakladateľkou SMR – Klub Kĺbik a celým jeho výborom. Potom sme sa pozoznamovali s novými rodinami, lebo niektorí sú tu na pobyte prvýkrát. V cene pobytu máme aj voľný vstup na termálne kúpalisko, tak naša Marianka išla aj s Tomáškom V. z Levíc vyskúšať, aká je voda v bazénoch. Keď sa vrátili, tak si ešte spolu zahrali biliard, ktorý sa nachádza v suteréne oproti recepcii. Ostatné deti sa hrali v detskom kútiku, ktorý je tiež v ľavej časti vedľa recepcie. Dnešnú nedeľu sme ukončili večernou prechádzkou, ktorá myslím každému prospeje – preto odporúčame!

13.7.2009 – pondelok
Pondelkové ráno sa začalo u nás všetkých procedúrami. Dcéra Marianka bola už na rannej rozcvičke, ktorú precvičovali p. Podzimková a I. Klaková. Počas doobedia boli väčšie deti na kúpalisku a menšie, ktoré vládali, tak išli s Adamom a ich rodičmi na menšiu túru do prírody. Poobede k nám zavítala pani doktorka Košková z Piešťan, ktorá nám predniesla prednášku o biologickej liečbe a aké majú s ňou skúsenosti počas 5-ročnej praxe v Núrchu. Potom sme s pani doktorkou viedli dlhú diskusiu, čo sa týka ochorenia JIA – deti. Ona nám ochotne na všetky otázky, ktoré sme jej kládli, odpovedala. Ku koncu bola milo prekvapená malým darčekom, ktorý sme jej dali. Po večeri sme sa s ňou rozlúčili, lebo musela odísť naspäť za svojimi povinnosťami. Večer sme strávili v príjemnej debate v hotelovom bistre s našimi priateľmi z Kĺbika. Cítili sme sa ako jedna veľká rodina, ktorá sa má vždy o čom porozprávať a navzájom si poradiť. Myslíme, že to bol pekne prežitý druhý deň pobytu.

14.7.2009 – utorok
Dnešný deň je od rána slnečný. Ráno, kto chcel a vládal išiel na rannú rozcvičku. Dúfam, že sa nám aspoň raz podarí ísť. Po raňajkách sme išli na procedúry. Potom k nám pricestovala z Bratislavy naša stará známa psychologička, pani Dr. Nôtová, ktorú poznáme už z predchádzajúceho rekondičného pobytu. Predpoludnie nám zahájila dvojdňový seminár, ktorý pokračoval aj v popoludňajších hodinách, kde sme si všetci mohli urobiť psychologické testy a tak sme sa mohli otestovať, ako sme na tom. Deťom vyplnili program policajti, ktorí k nám prišli z Liptovského Mikuláša. Poobede sme pokračovali v psychologickej prednáške. Potom pokračoval program plný súťaží, kde súťažili rodičia so svojimi deťmi. Všade vládla super atmosféra.

15.7.2009 – streda
Po raňajkách mali deti vyhodnotenie súťaží zo včerajšieho dňa. Rodičom o 10. hodine začalo pokračovanie psychologických prednášok, tréningov a terapií s Dr. Nôtovou. Deti počas prednášky maľovali obrázky vodovými farbami. Musíme pochváliť Matúška a Pavlínku ako pekne namaľovali svoje „umelecké dielka“. Poobede sme si spravili malý výlet po blízkom okolí. Večer bola diskotéka, kde sa všetky deti vyšantili. My sme tam neboli, lebo ma strašne rozbolela hlava. Asi príde zmena počasia, že by bolo pred búrkou???

16.7.2009 – štvrtok
V noci tu bola poriadna búrka, moja intuícia zo zmenou počasia vyšla (bolesť hlavy prešla). Vonku je hneď lepšie – svieži vzduch, ako po daždi. Po raňajkách sme si boli pocvičiť, potom sme boli na masáži, po ktorej sa cítime uvoľnení a rozhýbaní. Manžel s dcérou išli na kúpalisko. V detskom kútiku animátorky, rodičia a deti vyrábali na zajtrajší deň masky, lebo bude maškarný ples. Pridala som sa k nim a vyrobila som aj ja jednu škrabošku (mačičky). Podvečer sme mali všetci účastníci pobytu „Beh a chôdza reumatikov pre zdravie“. Koordinátorka dňa Ivetka Klaková všetkých privítala a určila trasu, po ktorej sme mali prebehnúť, alebo prejsť. Všetky deti boli poodmeňované sladkosťou. O 19. hodine sa začína pred chatou JAVOROVICA opekačka. Kto vládal, išiel skratkou cez lesný chodník, ostatní sa odviezli autami. Milo nás prekvapilo, že keď sme tam prišli, pred chatou bol veľký prístrešok, v ktorom bolo ohnisko na opekanie. Pokiaľ deti šantili v krásnej prírode na veľkej lúke a hojdačkách, ženy a dievčatá krájali a pripravovali pochúťky na opekanie. Chlapi a chlapci chystali drevo na oheň. Po zapálení ohňa sa začala opekačka. Všetci sme pri družnej debate jedli, pili a fotili. Opekačka trvala do neskorého večera, potom sme sa všetci unavení, ale obohatení pekným zážitkom vrátili do hotela a tvrdo sme zaspali.

17.7.2009 – piatok
Predposledný deň pobytu sme začali rannou rozcvičkou, kde Ivetka Klaková odmenila najmenších cvičencov malým darčekom za ich snahu pri cvičení. Niektorí rodičia strávili doobedie s deťmi na kúpalisku, iné deti, ktoré tu ostali, išli do detského kútika, kde prebiehali rôzne hry. My ešte vyberieme posledné procedúry – vírivku, zábal, po ktorých sa cítime hneď lepšie. Večer sme mali rozlúčku, poďakovanie a zároveň aj vyhodnotenie celého rekondičného pobytu. Každé dieťa dostalo ako ocenenie certifikát, že sa zúčastnilo rekondičného pobytu. Potom deti v pekne vyhotovených maskách, ktoré im pomohli vyhotoviť rodičia a koordinátori pobytu, zahájili prestrihnutím šnúry maškarný ples. Každé dieťa sa muselo predstaviť a povedať akou maskou je. Všetky masky sa zabávali pri hudbe.

18.7.2009 – sobota
V sobotu ráno po raňajkách nastal čas balenia a rozlúčky s rodinami, s ktorými sme strávili týždeň v príjemnom prostredí. Bolo nám s vami dobre. Všetkým koordinátorom a sponzorovi, vďaka ktorým sa takýto pobyt mohol uskutočniť, patrí v mene našej rodiny veľké ĎAKUJEME! 🙂
PS: Tešíme sa niekedy nabudúce…

Rodina Šulimanová
12.- 18.7.2009 Hotel Sorea Máj
Pobyt: spokojnosť až nad mieru
Procedúry: super
Strava: super
Program: spokojnosť (až na slabú informovanosť o termínoch)
CELKOVÝ POCIT: ZOPAKOVALI BY SME SI TO AJ 10x

Danka Hrošová
„KĹBIKOVCI, MOJA RODINA“
Napísať na papier všetky svoje pocity je veľmi ťažké, papier ich jednoducho neunesie. Míňa sa jedna pekná spomienka za druhou, dobrá myšlienka strieda tú trochu horšiu, ale iba trošku horšiu, takú, že aj to pekné rýchlo skončí.

Stretnutia s novými i starými priateľmi v nás zanechali niečo pozitívne, niečo čo nás nabudí a dodá nám novú energiu, pretože dobré uplynie rýchlo a zostane len tá istá cesta, po ktorej musíme kráčať ďalej. Ale nie sami, pretože veď je predsa niekto, kto má skoro rovnaké pocity ako ja, niekto, koho musia všetci prijať takého aký je. Reumatik. To slovo sa mi nepáči, ale ľudia nás tak označujú a je ich drvivá väčšina. Prečo sa radšej nespýtajú: nie ste z Kĺbika? Lepšie to znie v ušiach a tí okolo rozmýšľajú: Čo to asi je? Aj na pozdrav z Jána som napísala: „Srdečný pozdrav z pobytu zasielajú Kĺbikovci Danka a Matúš“ Znie to tak tajomne a pritom milo. Niekto si predstavuje malý kĺbik, iný niečo organizované, nejakú skupinu. A to ešte nevie, čo ho čaká, keď si prečíta brožúrku, ktorú napísal život sám rukou malého alebo veľkého člena veľkej rodiny Kĺbik a Sekcie mladých reumatikov.

Každý deň tu plynie akosi rýchlejšie, asi preto, že je tu krásne horské prostredie, ale hlavne sú tu ľudia malí i veľkí, ktorí sa usmievajú, ich tvár sa rozjasní pri pozdrave, oči sa stretnú a už netreba nič povedať iba ak „Ahoj“, „Ako sa máš?“ Medzi zdravými ľuďmi sa stretávame častejšie so slovami typu: „Zase som nespal celú noc“, „Bolí ma všetko“, „Už mi ani tie tabletky nezaberajú.“ Tu na pobyte sa stretávame s inými vetnými spojeniami: „Dám si ešte jednu tabletku a všetko bude v poriadku, zvládnem to,“ „Ach, ako rada by som si s tebou vymenila nohy, chvíľu si pobehám a potom ti ich vrátim.“ Nikto z nás Kĺbikovcov nevie, kedy aj on bude potrebovať tie iné – zdravšie nohy a ruky, aby si mohol znovu zabehať alebo pripraviť niečo pekné a dobré. Žiť naplno teraz sa oplatí, lebo nevieme, čo bude zajtra, o mesiac, o rok.

A zas o rok, budú tu s nami opäť všetci Kĺbikovci, malí už trochu väčší a veľkí o trochu starší. Budú medzi nami stále aktívni nadšenci, ktorí nás niekam pozvú a pripravia pre nás ostatných niečo príjemné, aby sme zabudli na boľavý kĺbik? Ja pevne verím, že nadšenci zaujatí pre dobrú vec tu budú stále a my zostaneme aktívni, aby sme im pomohli naplniť to, čo si oni za nás vysnívali. Oni predsa za nás snívajú krajší sen, aby sme mali ľahší život s boľavým kĺbikom. Ani ja neviem, čo čaká môjho syna, ktorý má už 6 rokov JIA – systémovú formu, rastie, prichádza do puberty a my nevieme, či nepríde ďalšia „ataka“, ktorá by zmenila väčšie bolesti a úplnú zmenu doteraz zabehnutého režimu, stratu kamarátov, odlúčenie od bežného života. Ale nebudeme na to vôbec myslieť, veď my sa predsa máme fajn, čo fajn, „SUPER“. Sme na RIP-e v Liptovskom Jáne a nemáme žiadne problémy, ktoré by rozhádzali našu myseľ. Sme tu všetci ako jedna rodina. Nie však rodina Ťapákovcov, ale rodina Kĺbikovcov. Všetko to pekné a milé v nás zanechá pekné spomienky, že ani v tom zlom, čo nám život priniesol nie som sám, je tu predsa so mnou mama, otec, starká a Klub „Kĺbik“.

Gabriela Černá
Pri slove „rekondícia“ sa mi ježia všetky „chlupy“ na tele. Po dvojročnej prestávke som opäť dostala možnosť a pricestovala som do L. Jána. Zrazu som zistila, že neviem, z čoho som viac vytešená. Z toho, že som sa stretla so starými kamarátmi a spoznám nových ľudí, alebo že sa nachádzam v oblasti s nádhernou prírodnou scenériou, a že to všetko môžem absolvovať „po vlastných“ a nie na vozíku.
Dni bežali ako splašené, plné rôznych aktivít, od procedúr, kúpania sa na kúpalisku, prednášok, až po spoločné chodenie na pivo. Úžasní kamaráti, skvelé ubytovanie v nádhernom prostredí, vynikajúce počasie, výborná strava, nabitý program, že človek niekedy všetko ani nestíhal, kopec zábavy a srandy. To všetko vo mne zanechalo množstvo dojmov a týchto niekoľko dní úplne splnilo moje očakávania.
PS: Vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii tejto skvelej akcie.

Zuzka Kováčová
Ide leto a moje vnútorné JA začína byť „nepokojné.“ Prečo? No áno, bude rekondička!!!
Najprv ma len tak medzi žitím napadajú nepodstatnosti ako:
mám si čo obliecť
kam to pôjdeme
budem sa mať ako „premiestniť“
zvládne to moja „chatrná“ telesná schránka….
No čím to je bližšie, začínam sa čoraz viac tešiť na Vás a na to, čo s vami prežijem!!!
tú nefalšovanú radosť pri vítaní sa
„kvákanie“ na izbách, chodbách, pri pive a kde si len pomyslíš
nekonečné rozhovory s mojimi Vílami (spolubývajúcimi)
nedbalý neporiadok na izbe
raňajšiu nechuť vstať z postele, ktorá aj tak skoro pominie, „bo to zas dnes bude!“
fajn jedlo, ktoré nemusím variť!!! a ďalší pokec pri ňom
zrýchlené presuny hore-dolu, veď sa furt NIEČO deje
„únava“ zo všetkého, ktorú si aj tak nevšímam – VŠETKO „chcem“
bazén, voda – môj živel (žeby som v minulom živote bola veľryba? 🙂 )
pohoda pri procedúrach
a ja ani neviem, čo všetko som ešte zabudla spomenúť…
Proste PARÁDNY týždeň, ktorý, žiaľ, ubehne nadzvukovou rýchlosťou (čo ma vždy najviac rozhodí!!!).
Tak toto všetko a ešte VIAC bolo aj teraz!!!
Vďaka

p. Podzimková
Písať pocity a dojmy každý deň, to sa rozhodne nedalo. Pretože deň bol vyčerpaný aktivitou, procedúrami, kúpaním, prípadne výletmi. Tak skúsim zhrnúť celý pobyt na pár slov.
Lokalita
– nádherné prostredie, ubytovanie veľmi pekné, vybavenie hotela zodpovedá vyššiemu štandardu. Počasie nám žičilo.
Strava
– tak dobre, ako varili tu, možno nevaria ani v interhoteloch. Trochu mi vadilo, že sme nemali stabilné miesto, no i to po dvoch dňoch bolo výhodou. Hlavne pri raňajkách, že sme nemuseli chodiť po celej jedálni, ale volili sme stôl čo najbližšie k pultom.
Režim dňa
– mali sme síce program k dispozícii, no nie vždy sa dalo dodržať hodinové rozpätie. Procedúry sa samozrejme uprednostňovali. Na prednášky sa deti varovali, no niektoré menšie neboli zvyknuté na tety. Tak sa dodatočne ospravedlňujem za rušenie či telefonovanie počas prednášok. Babka nie vždy nahradí mamu.
Voľný čas
– program bol tak nastavený, aby mali deti i dospelí aktivitu striedanú s odpočinkom. Kúpanie bolo využité asi najviac a dúfam, že blahodárne účinky minerálnej vody budú i po skončení pobytu citeľné.
Cvičenie
– keďže ja som cvičiteľkou, tak nemôžem hodnotiť samú seba. Dúfam, že majú dobrý dojem z môjho podania, a že budú pokračovať i doma. Pretože základom úspechu je denne cvičiť a hýbať sa!
Kvitujem a chválim marketing nášho združenia! Viete sa predať – formy, samolepky, nápisy na dverách, aktívny beh, tričká, upomienkové predmety od sponzora. Všetci si prečítali a tým aj dostali do povedomia názov a tiež účel nášho rekondičného pobytu. Ste úžasne pružní, www stránku obmieňate, aktualizujete fotky. Keďže robím s postihnutými ľuďmi, viem oceniť vaše úsilie. Máte perfektnú vedúcu a tá má zas okolo seba obetavých a perfektných ľudí.
Do budúcna
– uvítala by som večerné stretnutia, tzv. pracovné mítingy, kde by sa všetci stretli a mali možnosť vypočuť si návrh na program chystaný na druhý deň. Myslím si, že i ostatní účastníci by mali mať možnosť podávať návrhy, pripomienky a tiež prejaviť vlastnú iniciatívu tzv. aktívne sa zapojiť do rekondičného pobytu. Účelom pobytu je tiež to, aby sa ľudia neuzatvárali len do seba, prípadne do malých skupiniek. Mali by zabudnúť na chorobu a spoznať iných i z ľudského hľadiska.
Ja za seba môžem povedať, že s niektorými som sa len zdravila a o niektorých som ani nevedela, že sú naši členovia. Snáď to vylepší posledný večer, ktorý by mal byť v jednej miestnosti.
Záverom
– ďakujem, že ste mi umožnili byť medzi vami. Veľa pozitívneho z vašich aktivít určite uplatním pri najbližšej rekondícii Kardiakov, ktorú robím v septembri.
Veľa ZDRAVIA a pekné dni do ďalších rokov.
PS: Dúfam, že sa ešte stretneme. Ďakujem.

Zuzka a Dávidko Komačkovci
Dávidkova choroba začala vo februári minulého roku, keď sa z jedného dňa na druhý začal sťažovať, že ho bolí ľavý kĺb, začal krívať a v priebehu 2-3 dní sa už nemohol postaviť na nohy… Ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, akú chorobu mu diagnostikujú. V tom čase mal 9 rokov. Najskôr bolo podozrenie na ortopedické ochorenie Perthes, čo v preklade znamená rozpad bedrového kĺbu. Hoci som zdravotná sestra, o takom ochorení som ešte nepočula a ostala som v šoku. Toto ochorenie sa síce vylúčilo, ale vďaka MUDr. Salátovej, ktorá je výborný diagnostik, dobrá reumatologická lekárka v Žiline, ktorá už na základe priebehu ochorenia (po mesiaci ho bolel aj druhý kĺb) predpokladala juvenilnú artritídu, začal Dávidko brať pomerne skoro liečbu (po dvoch mesiacoch).

Presne pred rokom v júli 2009 nám v Piešťanoch v NURCH MUDr. Košková diagnózu definitívne potvrdila. Zostala som prekvapená, lebo dovtedy som si myslela, že reumatické ochorenie postihuje len dospelých a starších ľudí. No tu sa mi otvorili oči a čo som sa dozvedela ma vôbec nepotešilo. Nuž ale život je taký, raz je lepšie, raz horšie. Sú aj horšie choroby a pokiaľ sa s tým dá niečo robiť, budeme bojovať. Začala som sa zaujímať o toto ochorenie, čo môžem pre Dávidka urobiť. Už v Piešťanoch som sa z nástenky dozvedela o Klube Kĺbik, ktorý funguje pre detských reumatikov. Prečítala som si brožúru Boľavý kĺbik, ktorá je mimochodom veľmi dobre a zrozumiteľne napísaná a trochu viac mi pomohla zorientovať sa v tomto ochorení. No a tu som sa dozvedela, že je možnosť zúčastniť sa RIP pre reumatikov aj s rodinnými príslušníkmi. Veľmi som sa tomu potešila a cez internet sme sa nakontaktovali s organizátormi Sekcie mladých reumatikov a Klubu Kĺbik. Prostredníctvom nich sme sa dostali na náš prvý a už teraz môžem napísať, dúfam, že nie posledný RIP, v Liptovskom Jáne.

Už v deň príchodu nás privítalo krásne slnečné počasie, ktoré nás sprevádzalo celý týždeň. Krásny hotel situovaný do ešte krajšej prírodnej scenérie. Po privítaní organizátormi RIP, ubytovaní v krásnych izbách a po skvelom obede sme mali prvé oficiálne zoznámenie s organizátormi a členmi pobytu. Prvé rozpaky pominuli a v krátkosti sme sa predstavili a oboznámili s programom na celý týždeň. „Vyfasovali“ sme blok s perom s tým, že si máme zapísať naše pocity – tzv. „POCITOVNÍK“ (milé) z celého pobytu. Tak to skúsim stručne zhrnúť. Približne za 3 hodiny odchádzame a hoci sa tešíme na rodinu, je nám ľúto, že pobyt končí. Ubehlo to veľmi rýchlo, ako všetko pekné. Potvrdilo sa mi príslovie „všetko zlé je na niečo dobré“. Vďaka Dávidkovej chorobe som sa zoznámila so skvelými ľuďmi. Mnohí z nich majú za sebou veľmi ťažké obdobie, ktoré ich síce poznačilo fyzicky, ale nie duševne. S úsmevom na tvári rozdávajú energiu ostatným a osobne pre mňa sú veľkým vzorom. Mnohí z nás „zdravých“ sa trápime pre maličkosti a unikajú nám podstatné veci. Aj vďaka týmto ľuďom sa pozerám na mnohé veci inak. Obdivujem ich, čo všetko napriek svojej chorobe dokázali.

Chcem sa aj s Dávidkom poďakovať za krásny týždeň s bohatým programom. Výborné boli prednášky s MUDr. Koškovou, ktorá nám jasne a zrozumiteľne porozprávala o chorobe, nových možnostiach liečby a vliala tam mnohým nádej, že ochorenie sa dá pomerne dobre stabilizovať. Veľmi poučná bola aj prednáška s PhDr. Nôtovou, ktorá nám povedala mnohé zaujímavé veci, napr. ako zvládať stres v bežnom živote aj pri chorobe. Výborná bola organizácia, počas prednášok bol zabezpečený program pre deti, tak sme si to mohli vychutnať. Skvelé boli procedúry ako masáž, vírivka a rašelinový zábal, pri ktorých sme zrelaxovali nielen fyzicky, ale aj psychicky. Výborná bola možnosť zaplávať si v hotelovom bazéne s minerálnou vodou. Spomeniem ešte opekačku, rozhovory s mnohými, ktoré mi dali energiu do ďalších dní. Dávidko bol spokojný, že tu bol internet a mohol sa porozprávať s kamarátmi.

Ešte raz veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili zúčastniť sa tohto skvelého pobytu, na ktorý budeme dlho spomínať. Ak to bude možné, veľmi radi sa zúčastníme aj ďalších RIP.

Daniela Zubčeková
12.7.2009 – nedeľa
Príchod, ubytovanie, zoznamka, predstavenie výboru SMR, prechádzka po okolí, Strachanovka (Inka + Radko, Miška, Adam, ja). Uff…tak to teda áno! Je to tu krásne!

13.7.2009 – pondelok
Výstup na Poludnicu (1548 m) v zložení Adam – horský vodca, Matúš – vodca junior, Ivetka (Miška) a moja maličkosť. Výstup trval 2,5 hod. Krásna príroda, úžasný výhľad na Tatry, no skrátka paráda. Výstup bol náročný, no stálo to za to! Motiváciou nám bola aj nechuť stať sa večerou a či dezertom pre macka. Pre zostup sme zvolili inú trasu – miernejšiu, no dlhšiu (3,5 hod.) Vo večerných hodinách príchod na hotel (19.00 hod.). Potom šup do bazéna, večera, únava, spánok.

14.-15.7.2009 – utorok, streda
Cvičenie – au, dostavila sa svalovica po kvalitnej túre, ďakujeme Adam :/, procedúry, bazén, psychologička a jej prednáška na témy: emócie, stres, depresia, frustrácia, manažérsky syndróm + otestovali sme aj sami – seba – sa. Paráda! Veľmi sa mi to páčilo 🙂
Večer U Rudolfa – klavír – od klasiky, cez aktuálne songy až po 2 malé blchy, vóóóšli do sprchy…lalala 🙂

16.7.2009 – štvrtok
Cvičme v rytme, bazén s mojimi vodnými vílami (Gabika a Zuzka) a jedným motýľom Emanuelom, naháňanie bronzu, Beh a chôdza reumatikov pre zdravie – pekné červené tričká, ktoré ladili s našimi do červena upraženými tváričkami, pohľad do slniečka a SÝÝÝR a či LEKVÁÁR 🙂 Vírivka, ktorá so mnou zatriasla a hor sa na opekačku! Radosť malých aj veľkých bola veliká! Nočné blúúúznenie na 115 v znamení foto-čoko-hrušky a samozrejme „sedem-päťky“ 🙂

17.7.2009 – piatok
Opätovné roztápanie sa vo vode a aj na suchu s mojimi vílami a vilom, posledná procedúra – masáž – paráááda, karneval a krásne detské masky, tanečky a záverečné príhovory, rozhovory, hovory….

18.7.2009 – sobota
Trma – vrma na raňajkách, balenie a lúčenie a pusinkovanie a tak…

Dobre bolo! 🙂
Tlieskam rukami, dupem nohami, lúskam prstami, kričím „Hola, hej!“, lebo som šťastná, spokojná a vďačná, že som mohla byť s vami všetkými! Moja milá „mládež“, klobúk dolu… patrí vám moja vďaka a pochvala!

—————
« Pocitovník 2010 / Pocitovník 2008 »

Téma: Pocitovníky