Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik

Piešťany, Penzión Hellene, 15. – 21. júl 2018

(pocitovníky sú zoradené chronologicky, ako prichádzali)

Bibianka napísala:
Prijať pozvanie na Rekondično-integračný pobyt bolo pre mňa veľkou vzácnosťou, pretože som sa chcela, ako matka dieťaťa s JIA, o reumatickom ochorení a prežívaní s týmto ochorením dozvedieť viac. Takže moje rozhodnutie bolo jednoznačné. Išlo sa. Samozrejme, vôbec som nevedela, čo nás tu zo synom čaká. Predstavovala som si aktívnu rehabilitáciu, zblíženie sa s rodičmi, resp. s deťmi s reumou. Chcela som vedieť, ako sa u nich choroba prejavila, akú majú liečbu atď… Všetko, čo som od pobytu očakávala, sa mi splnilo a ešte aj ďaleko viac. Každý jeden deň pobytu bol niečím výnimočný. Spoznala som skvelých ľudí, rodičov, ktorí sa museli a niektorí ešte stále musia vyrovnávať s osudom svojich detí, ale aj napriek tomu majú stále úsmev v tvári. Pochopila som, čo ľudia s reumou prežívajú, aké sú ich starosti. O niektorých by som vôbec nepovedala, že ich trápi ťažká choroba.

Velikánska pocta preto patrí hlavne p. Janke Dobšovičovej Černákovej za jej neskutočnú obetavosť a pomoc. Samozrejme, všetci, ktorí jej pomáhali organizovať tento pobyt, sú ľudia s veľkým srdcom. Veľmi sa mi páčilo stretnutie „Rodičia – rodičom“, beseda s lekármi, výletík vláčikom po Piešťanoch, plavba loďou a animácie pre deti večer, tak tie nemali chybu! Bolo zážitkom sledovať tie detičky ako tancujú, tešia sa, sú šťastné. Vtedy som si najviac uvedomovala, že sa predsa len dá nad chorobou zvíťaziť. A to mi dalo asi najviac. No viem aj to, ako rýchlo im môže choroba túto radosť prekaziť.

Nedá mi nespomenúť naše úžasné fyzioterapeutky Anetku a Nikolku. Pracovali s takým úsilím a láskou, ako keby to boli ich deti. Aspoň ja som to tak cítila.

Môj syn Adamko si našiel skvelých kamarátov. Keďže oni veľmi neboli na tancovanie, tak si našli spoločnú zábavu v bazéne. Či pršalo, či bolo chladnejšie, nič nerobilo problém. My sme ešte stále mysľou v Piešťanoch. Pobyt hodnotím pre nás veľmi pozitívne, prevýšil naše očakávanie a už teraz sa tešíme o rok.
Srdečne pozdravujeme Bibiana a Adamko Vajzerovci

Renátka napísala:
Nám sa pobyt v Piešťanoch veľmi páčil.
Od uvítania, cez program (aj keď sme si ho sem-tam zmenili kvôli našim chalanom na bowling), cvičenia, stretnutie s lekármi.
Škoda len, že Šimonko nemal rovesníka. Chlapcov bolo málo 🙂
Spoznala som super ľudí. Veľa príbehov „s našou reumou“.
Šimonko a Matúško sú už pri mori, tak za nich len tak v krátkosti: Šimonko bol spokojný, len mi povedal, že ho nebavilo prvý deň info o minulom roku, hospodárenie, samé čísla… ?
Matúško, ešte sme ani neodišli, a už sa ma pýtal, či pôjdeme aj na budúci rok.
A Peťo by navrhoval, keďže sú tam cyklotrasy a bicyklovanie je vhodné aj pre reumatikov, tak požičanie bicyklov by bolo super.
Ďakujeme všetkým. Renáta, Peťo, Šimonko, Matúško

Inka napísala:
Penzión Hellene v Piešťanoch je už rokmi osvedčené miesto pre pobyty a aktivity kĺbikárov. Jeho útulná rodinná atmosféra nás vrelo prijala aj toto leto na ďalší týždenný rekondičný pobyt. Priatelia, starí i noví a vízia príjemne stráveného týždňa pred nami. Dobrodružnejšie deti si asi sľubovali určitú dávku zábavy a tie hanblivejšie tomu dali voľný priebeh, že ako sa to vlastne počas týždňa „vyvŕbi“. Rodičia väčšinou hľadajú odpovede na nezodpovedané otázky, rozhovory a skúsenosti, ale aj uvoľnenie a únik od pracovného stereotypu. Všetko sa splnilo nad očakávanie!

Tento rok prišla príjemná zmena. Síce viacerým bolo trošku ľúto, že tentokrát vypadla obľúbená zoznamovacia hra na tajného priateľa. Kvôli zdravotným ťažkostiam vypadla aj Kristínkina obľúbená veľká kamarátka Lucka Slejzáková, na ktorú sa nesmierne tešila. Ale prišla megadávka zábavy v podobe animácií mladučkej a pohotovej Katky Puškášovej, ktoré svojou hravosťou strhli mladých aj starších a pomohli zabudnúť aj na takéto prvé malé sklamania a boliestky detskej duše. Ba čo viac, veľmi dobre, s prekvapivou istotou profesionálok, sa k animáciám pridali nádejné budúce animátorky, kolegynky pri denných aj večerných animáciách – šikovná, tanečne aj hudobne nadaná Timka so svojou „kolegyňou – teda sestrou“ Lijkou, obe vnučky našej spoluorganizátorky pobytu, Dajky Kostíkovej. V úžasnej spolupráci nám všetkým predstavili zábavné tanečné piesne Socu baci vira a „vojakov“ alebo Chu chu uá, ktoré si všetci neskutočne obľúbili a každý večer zaručili kopec veselej zábavy.

Medzi top aktivity vždy patrí šantenie v bazéne, pokiaľ to pobyt ponúka. Ale tento rok to nebolo len obyčajné špliechanie a skákanie, ale aj rytmické a veselé cvičenie na hudbu, ktoré zabezpečila zase naša energická Katka.

Pre nás osobne bol bazén testovací, keďže moja 5-ročná dcérka Kristin s diabetom ešte nikdy nebola za posledné 3 roky v bazéne s kanylou na dávkovanie inzulínu a senzorom na kontinuálne meranie glykémií. Mala som malú dušičku, ako to dopadne, ale dobrou správou je, že senzor, ktorý mala na ramienku, vydržal nápor všetkých dní v bazéne aj pod sprchou. S kanylou to bolo trochu horšie, keďže sa odliepala a bolo ju treba častejšie prepichovať, teda vymieňať. Ale tá radosť, keď si Kristinka konečne mohla užiť bazén ako ostatné deti, bola neskutočná a pre mňa ako matku, tiež! Keď som sa jej pred písaním pocitovníka spýtala, čo bolo na pobyte najlepšie, bez váhania jej ako prvý napadol bazén. Keď sa zhoršilo počasie a pobyt v teplejšom vnútornom bazéne by som ja osobne so zápalom kĺbov absolvovať nemohla, ponúkol sa Esterkin tatinko Matej, že s prehľadom dozrie aj na ďalšie dieťa v bazéne, čo bolo vykúpením pre mňa aj pre Kristínku, ktorá pri pohľade na ostatné deti v bazéne zúfalo pofňukávala. Tak sme obe vďačné, že si na týchto pobytoch veľkí aj malí dokážu takto krásne vyjsť v ústrety.

Ale nezostalo len pri bazéne, hneď po ňom ako obľúbenú aktivitu Kristi spomenula Nordic Walking, čo ma nesmierne potešilo, keďže táto chôdza si hneď získala aj mňa a pevne verím, že jej budem môcť byť verná aj doma!

Oceňujem aj dostatok voľného času, keďže človek/rodič nedokáže byť s reumou stále aktívny, ale potrebuje mať aj svoje tzv. pasívne chvíľky na regeneráciu a dobitie bateriek.

Ale aby som sa ešte vrátila k ostatným hitom pobytu podľa Kristínky, tak to boli zábavné večery, spomenuté piesne a šantenie s Lijkou aj Timkou a vonku na hojdačkách a preliezkach s novými kamarátkami – Esterkou a Vikinkou. Okrem toho sa jej páčila krásna jedáleň a na plavbe loďou „korčuliar, čo sa lyžoval na vode“. 😀

Čo viem potvrdiť osobne, je radosť z výhry v súťaži o najzábavnejší model večera, keď sme zvolili model, ktorý odrážal potreby doby chrániť sa aj odevom voči negatívnym vplyvom prostredia a nárazom rôzneho druhu z rôzneho uhla pohľadu – zhora, zboku, odpredu, odzadu. Na to nám úspešne poslúžili chrániče typu plavková podprsenka na hlave, ktorá tlmila nárazy na hlavu a odhlučňovala zároveň aj uši. Klobúk a okuliare proti slnku. Plávacie koleso cez obvod pliec a hrudníka dômyselne zakamuflovaný bodkovanou šatkou, ktorá zároveň slúžila ako lapač omrviniek či utrúsených kúskov jedla s praktickým preklopom priamo späť do úst. Zladená tón v tóne s dlhou sukňou, ktorá skrývala v zadnej časti tela prilbu á la chránič proti nárazom pri pádoch a pod., ale na pohľad dovolila vyniknúť len ladným krivkám svojej majiteľky. 😀 Hoci som to ako hlavný tvorca bez nápadu v prvých minútach skoro vzdala, som rada, že sme to nakoniec obe dotiahli do tejto finálnej radosti! 😉

Na tomto pobyte zvlášť oceňujem šikovnosť, invenčnosť a kreatívne nápady, ako aj promptnosť nášho všestranne technicky zdatného Ondríka, ktorý si okrem profesionálneho fotenia poradil aj s hudbou, disko-efektami, prenesením textu hymny pobytu na strop a úpravou všeličoho, čo sa technicky laikovi aj ťažko nazýva. Proste veľký palec hore. Ale nielen jemu, ale aj Janke za jej nezlomnú vieru a nezaplatiteľnú každodennú prácu, ktorá dá priestor a život takýmto výživným pobytom. Jej pravým rukám v rôznych ohľadoch, Dajke a Jožkovi, za ich vernosť a dlhoročné priateľstvo. Novému objavu na rekondičnej scéne, Katke Puškášovej za všetky jej kvality. Bez týchto ľudí by pobyty neboli tým čím sú, spojivkom, šancou, dobrým pocitom. Preto veľké ďakujem, ako aj všetkým zúčastneným, za pozitívne nastavenie.

Nedá sa všetko dobré spomenúť, ale vnútorný pocit človeku napovie, že naše rekondičné pobyty majú aj po rokoch stále dušu, pocity vzpruhy zo znovuobjaveného, istotu toho stáleho a starého dobrého a zároveň aktuálneho a moderného. Janka, priatelia, ďakujeme! Veríme, že o rok nám bude spolu zase rovnako hej a ktovie, možno ešte „hejovejšie“ 😉
S vďakou a úctou Kristinka a Inka Regiecové

Petra napísala:
Keďže sme absolvovali Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik po prvýkrát, nevedeli sme do čoho ideme, čo nás čaká. Všetko bolo pre nás nové. Avšak hneď po príchode do Penziónu Hellene sme zostali veľmi milo prekvapené, čakalo nás vrúcne a priateľské prijatie od Janky a Dajky. Vládla tu od začiatku veľmi priateľská a otvorená atmosféra, ktorá pretrvala až do konca pobytu.

Čo sa týka ubytovania, Penzión Hellene je veľmi pekný a útulný penzión, kde sa človek cíti ako doma. Taká rodinná a priateľská atmosféra a vyžitie aj pre deti. Na záhrade boli hojdačky a šmýkačka a samozrejme, nechýbal vonkajší a vnútorný bazén. Pre našu Sofi úplný raj. Ona je malý vodný živel, a keď raz vojde do vody, neviem ju dostať von. Trošku sme sa obávali programu. Mala som z neho prvý pocit, že celý deň sú naplánované aktivity a nezostane nám žiadne voľno. Obavy boli však úplne zbytočné. V dopoludňajších hodinách sa deťom venovali fyzioterapeutky – študentky Anetka a Nikol, ktoré si deti hneď veľmi obľúbili. A niet sa čo čudovať, nikdy im nechýbal úsmev na perách a ochota. Bolo vidieť, že ich takáto práca baví a chcú sa jej venovať. Takže veľké ďakujem obom dievčatám, aj za ich obrovskú trpezlivosť s detičkami. A dúfam, že sa uvidíme aj v budúcom roku.

V rámci programu boli aj animácie pre deti s Katkou. Z toho som taktiež hneď zostala veľmi milo prekvapená. Rýchlo si nás všetkých získala, tou jej neskutočnou energiou a večným úsmevom. Mala nevyčerpateľnú trpezlivosť, keď ju deti stále naháňali a dožadovali sa jej prítomnosti pri všetkých aktivitách. Jednoducho ju zbožňovali. Chcem veľmi pekne poďakovať za jej prístup, ako aj nadhľad a to, ako si vedela s deťmi poradiť vo všetkých situáciách. Klobúk dole! A samozrejme, dúfam, že sa s nami zúčastní aj budúci rok, lebo bez nej to nebude ono. Veľké ďakujem patrí Janke a Dajke, za to, že sa takto o nás „kĺbikárov“ starajú, organizujú rekondično-integračný pobyt, sprostredkujú rôzne stretnutia, ako napríklad s detskými reumatológmi, inštruktážnu lekciu Nordic Walkingu, výlet vláčikom alebo výlet loďou na Sĺňavu. Ďakujem za ich ochotu, láskavosť a prístup. Všetko ochotne vysvetlili, vždy boli nápomocné a otvorené nápadom a pripomienkam. A nemôžem nespomenúť aj Dajkine vnučky, Lijku a Timejku, ktoré taktiež prispeli k animačnému programu. Sofi si našla nové kamošky.
Mama Peťka a Sofi

Mirka napísala:
Chcela som napísať a nakoniec som na to zabudla, takže píšem hneď. Chcela by som podotknúť, že tento rok sa nám páčilo ešte viac ako minulý rok (aj keď minulý rok bolo tiež super, iné to bolo možno počasím a bazénmi, jednoducho lepšie 🙂 ). Určite by som si priala, aby ďalšie stretnutie Kĺbikárov v budúcom roku bolo opäť v penzióne Hellene. Veľmi sa nám páčili ľudia a prostredie. Taktiež bazény boli super, jedlo a hlavne nové detičky, ktoré prišli tento rok. Mám pocit, že bolo viac detí, ako minulý rok. To bolo prínosom. 🙂 Chcela by som sa poďakovať Janke a Dajke, že toto všetko pre nás robíte. Určite to stoji mnoho síl. Aby som nezabudla, chýbala mi hra „tajný priateľ“, ale tento rok boli krásne dievčatá- fyzioterapeutky a animátorka Katka. Ona tento pobyt neskutočne okorenila. ?  Páčili sa nám nové maminky, sympatické žienky a to, že sme mohli opäť spoznať nových ľudí.  Ďakujeme za všetko!

Jana DC napísala nie len pocity, ale aj zopár dôležitých faktov a názvosloví:
Na úvod Rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik sme sa stretli v Penzióne Hellene stará partia Kĺbikárov, ale vlastne takmer v celkom novej zostave. Medzi deťmi sme mali „úrodu krásnej drobotiny“, samé dievčatká – princezničky od 1 – 8 rokov. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, boli iba traja chlapci – teenageri Šimon, Matúš a Adam.

Na narodeninovej oslave Remíka a Remky sme mali vzácnu návštevu, pani Máriu Vaškovičovú z Nadácie Krištáľové krídlo, ktorá podporila tri deti s reumou z Klubu Kĺbik. Aj jedna z obdarovaných, Miška, prišla medzi nás. Dvaja ďalší, sa tesne pred stretnutím museli ospravedlniť z dôvodu zdravotných komplikácií. Čo už, reuma! Poznáme to všetci. Na oslave nesmeli chýbať darčeky a narodeninová torta z dielne Janky Francúzovej. Jani, ďakujeme!

Prvý spoločný večer bol zoznamovací a úplne v réžii novej mladučkej animátorky, tiež pacientky. Nikto by to do nej nepovedal, ale ona má ešte aj takúto pridanú hodnotu, lebo vie odhadnúť, čo je a čo nie je vhodné pre deti s reumatickým ochorením. Svojou bezprostrednosťou očarila nielen deti, ale aj rodičov. Mamičky, ale aj ockovia, boli vždy aktívnymi účastníkmi jej aktivít. Katka, ďakujeme!

V pondelok sme začali rehabilitačný program so študentkami z Inštitútu fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Piešťanoch Nikolkou a Anetkou. Popoludní medzi nás zavítali traja detskí reumatológovia: MUDr. Elena Košková, PhD. a MUDr. Eva Vrtíková z NÚRCH-u v Piešťanoch a MUDr. Tomáš Dallos, PhD. z NÚDCH v Bratislave. Táto časť programu bola asi to najhodnotenejšie, čo sme mohli pripraviť a sprostredkovať. Viac ako trojhodinovú debatu s tromi špičkovými odborníkmi – pediatrami ocenili najmä rodičia. Mohli sa spýtať na všetko, čo ich zaujímalo a ťažilo. Lekári im trpezlivo a fundovane, pritom ľudsky a priateľsky odpovedali. Porozprávali nám o detskej reume, o najnovších možnostiach jej liečby, čo môže urobiť pre dobrú spoluprácu lekár a čo pacient (resp. rodič malého pacienta). Všetci sme dostali krásne tričká s logom R-i pobytu, a tak spoločná fotografia nedala na seba dlho čakať. Večerný zábavný program s animátorkou Katkou bol opäť fantastický.

V utorok sme si vyskúšali a aj s paličkami NW absolvovali inštruktážnu lekciu s prezidentkou Slovak Nordic Walking Association Luciou Okoličanyovou. Ona po našom stretnutí na FB napísala: „Sme hrdí na našu už dvojročnú spoluprácu s Ligou proti reumatizmu na Slovensku v projekte „Pohnime sa s reumou“. Tentoraz s Klubom Kĺbik, ktorý sa zameriava na detičky postihnuté touto chorobou. Sú to veľkí malí bojovníci, ktorým sa NW veľmi páči.“ 🙂

Lucka, KLUB KĹBIK VÁM ĎAKUJE. Súčasne s kurzom NW sme mali vzácnu návštevu p. Ivetku Pospíšilovú z Slovenského rozhlasu z Rádia Regina Západ.

Popoludní sa ešte rodičia zúčastnili na besede „Rodičia rodičom“ s Janou Dobšovičovou Černákovou. Sú to veľmi vzácne chvíle, kedy si môžu rodičia medzi sebou porozprávať „všetko“ a nie sú pri tom inak všade prítomné a bystré ušká ich detí. V stredu si niečo podobné vyskúšali ich deti v besede „Deti deťom“. Bolo to nesmierne srdečné a inšpiratívne stretnutie. Vôbec sa neobávam o tieto deti. Sú rozhľadené, zdravo sebavedomé a väčšinou už aj nasmerované a rozhodnuté, čím budú až budú veľké. Za mňa im prajem hlavne to, aby boli šťastné. Aspoň tak, ako boli počas týchto pár dní na pobyte.

Keď je našim drobcom dobre, rozdávajú úsmevy. O tom svedčí aj plný archív nádherných fotografií Ondrejka Vrábla a ich spracovanie do krátkeho videa. Spevu, tanca a tanečných kreácii bolo neúrekom. Ako napísala jedna z mamičiek, ako by sme našli metódu, ako práve takto zvíťaziť nad reumou. Deti na Rekondično-integračnom pobyte Klubu Kĺbik cvičili, plávali, kreslili, tancovali, jašili sa v bazéne a hrali rôzne hry. Raz sme mali na obed výborné parené buchty. Jednoducho ako prázdniny u starej mamy. Keď sa v stredu trochu pokazilo počasie, hrali spoločenské hry a vydarený večerný program pripravili mladučké animátorky Timejka a Lijka. Máme aktualizovanú verziu hymny R-i pobytu. Tančeky a spev boli úžasné. Rodičia nezaostávali, tancovali a spievali s deťmi.

Počas ďalších dní nás vždy individuálny telocvik a masáže naštartovali do nového dňa. Vyzbrojení paličkami Nordic Walking sme chodili a počítali kroky do „Milióna krokov pre reumatikov“. Ondrej Vrábel vymyslel nový elektronický a jednoduchší spôsob zaznamenávania krokov. Popoludní sme si vyskúšali kompresné rukavičky a ich pozitívny vplyv na artritické ruky. Spoločne sme si vypočuli na Rádiu Regina Západ reportáž Ivety Pospíšilovej z nášho R-i pobytu Klub Kĺbik: https://www.mojareuma.sk/wp-content/uploads/2018/07/regina.mp3 Večer sme sa zabávali opäť s Katkou. Vymyslela súťaže pre 4 družstvá, kde si pomerali vedomosti aj šikovnosť malí aj veľkí.

Neuveriteľné, ale deň rozlúčkový sa priblížil. No my ho budeme zatiaľ radšej nazývať ako deň výletový, vláčikový, lodičkový a hlavne plný prekvapení. Vo finále sme celý pobyt zhodnotili. Všetci účastníci dostali priestor a slovo, aby sa vyjadrili. Ďakovačky a pozitívne hodnotenia nebrali konca – kraja, za neskrývaným smútkom za končiacim sa pobytom, bolo hlavne kopu radosti. Spoločným menovateľom všetkých bola veta: „O rok sa uvidíme na pobyte!“

Narodeninové darčeky Remíka a Remky organizátori ešte v sobotu odovzdali do Detského kútika v Národnom ústave reumatických chorôb. ???

Katka napísala:
Milé privítanie hlavne zo strany organizátorov. Neskoršie zoznamovanie sa s každým malo svoje čaro. Nikdy som neanimovala všetky vekové kategórie naraz, no malo to niečo do seba. Z každej strany energia, iný príbeh. Mala som možnosť aj oddychu, naučiť sa niečo nové, vytvoriť priateľstvá. Som vďačná každému, kto sa zapojil do programu, ktorý nebol povinný, zabával sa, bol sám sebou, niekedy aj mimo zónu komfortu. Jediné mínus, ktoré ma trochu mrzelo, bolo meškanie a čakanie, kým sa všetci stretneme. Miesto, kde sme boli, je krásne a nesmierne zlatí a ochotní ľudia. 🙂 Baby fyzioterapeutky super!

Na ochutnávku atmosféry vám nižšie ponúkame pestré fotografie,
a môžete si pozrieť aj video z Rekondično-integračného pobytu Klubu Kĺbik 2018 v Piešťanoch:
Rekondično-integračný pobyt Klubu Kĺbik – Piešťany 2018, Penzión Hellene

—————
« Pocitovník 2019 / Pocitovník 2017 »

Téma: Pocitovníky